Odpovedal: Mery Re: laska k zvieratam (číslo príspevku 105.156, zo dňa 07.08.2006. videné 956x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 105156: Ahoj Jani, ak ta netrapia ine problemy nez prehnana laska k zvieratam, si uplne ok:)Ked som citala tvoj clanok, uplne som sa v nom videla.Mam 30 rokov, od 6-tich rokov mam stale po boku nejakeho hafana a obcas aj nejakeho toho macacieho najducha. Bohuzial ziadne z mojich zvierat neskapalo prirodzenou smrtou, vzdy mu "dopomohol" nejaky vacsi pes alebo clovek. Napriek tomu, ze som nejaky cas som vzdy preplakala a vzdy som si zohnala dalsieho,nikdy nezabudnem na tych, co boli pred nim:)Je to uz raz tak, ze nasi milacikovia sa dozivaju pribl. 15 rokov, s tym sa musime zmierit. Ale vies co? Ja si vzdy hovorim, ze je uz len jedno miesto, kde im moze byt lepsie nez u mna a oni su uz tam:)A z vlastnej skusenosti viem, ze je dobre zohnat si dalsie zvieratko.Neboj sa, na predchadzajuce nezabudnes.Kazde z nich je ine, kazde z nich ma svoje caro, a kazde budes mat rovnako rada:) A taktiez slzim na osudmi tyranych a nechcenych zvierat.Ked vidim kamion vezuci zvieratka na bitunok , mam pokazeny cely den.Myslim ze to je uplne normalne-niektori ludia su na to citlivejsi , ini menej. Kamaratka (veriaca) mi vycitala, ze miesto na opustene deti prispievam na utulok... . Urcite mi nie je ani ich osud lahostajny a tiez by som im rada pomohla,ale kazdy sa moze rozhodnut, komu bude pomahat a prispievat.A myslim si, ze my aspon prispievame na zvierata, ale je kopa ludi, ktori neprispievaju NIKOMU, len sami sebe.A ti asi kritizuju najviac... Co sa tyka priatela:Aj mojemu priatelovi trosku vadili psici v posteli a ja som sa pred nim hanbila za chlpate paplony.Preto som psikom zakupila nadherne teplucke peliesky, casom sme ich dokonca vystrnadili do inej miestnosti.A vies co? Zistila som, ze sa ovela lepsie vyspim, ked sa o postel delim len s clovekom a myslim, ze psici tiez nezaznamenali dusevnu traumu:)A kazde rano sa zvitame ako keby sme sa tyzden nevideli:)))Samozrejme, ze zopar dni trvalo, nez si zvykli, parkrat som im musela ukazat kde je ich miesto, ale urcite netrpeli:) Nechces to skusit tiez? Aj ked raz budem mat deti, zvierata neprestanem chovat a mat rada.Z niektorych reakcii som mala pocit, ako keby som sa musela rozhodnut ci milovat dieta alebo psa.A co tak oboje naraz?:) A vobec sa nezamyslam nad tym, ci mam radsej ludi alebo zvierata.Viem len, ze zvierata ma nikdy nesklamali a to o ludoch povedat nemozem...