Autor otázky: Evva
|
melancholička + cholerik = skorý rozvod?
(číslo príspevku 102.541,
zo dňa 08.07.2006.
videné 411x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 102541:
S manželom sme spolu 6 rokov, z toho 3 spolu žijeme a 2 roky sme zobratí. On má 27, ja 24 rokov. Vždy sme mali nejaké tie problémy, raz kvôli jeho nechuti k sexu, potom kvôli obojstrannej prepracovanosti, občas kvôli financiám. Za posledné dva roky sme obaja pribrali cca 10-15 kg na hmotnosti a môj muž to ťažko znáša. Obviňuje ma z nášho "úpadku". Často sa vysmieva z mojej postavy a rozčuľuje ho, že mu nerobím spoločnosť v posilňovni. Tvrdí, že nemáme "žiadne" spoločné koníčky, čo je hlúposť. V poslednom čase mi zdôrazňuje, že by nemohol žiť so ženou, ktorá vyzerá ako jeho mama. Tá má ťažkú, takmer "americkú" nadváhu. Predpokladám, že som najväčšiu chybu urobila v tom, že sa mu odjakživa priveľmi podriaďujem, príliš ho chápem, často ho chválim, ospravedlňujem pred sebou aj pred inými jeho agresivitu a až teraz mi došlo, že som sa stala jeho rohožkou. Takmer som prestala čítať knihy, lebo to považuje za stratu času, cez víkendy robíme iba to, čo baví jeho, varia sa iba jedlá, čo má rád on.
Na budúci rok sme si plánovali prvé bábätko, ale v hádke mi vykričal, že "dieťa so mnou už nechce mať, lebo v tehotenstve určite ešte priberiem".
Vo chvíľach mieru mi neustále opakuje, aký je rád, že ma má, ako ma miluje, ale stačí drobnosť a opäť je "v ráži". Častejšie plačem, ako sa smejem a začínam byť trvalo nešťastná, trpím pocitmi menejcennosti, zbytočnosti, viny. Manžel návštevu v manželskej poradni alebo u psychológa rázne odmieta. V hádkach sa zmieňuje o rozvode, ak sa nezmením k lepšiemu. Uvažujem, že sa na pár dní odsťahujem z nášho bytu, nech obaja popremýšľame osamote.
Obávam sa, že život melancholičky s cholerikom bude doživotné trápenie.
|
|
|