Odpovedal: Ivana Re: Večný stres - ako z toho kola von. (číslo príspevku 10.251, zo dňa 30.07.2002. videné 150x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 10251: Milá Svetluška. Viem sa úplne presne vžiť do Tvojej kože. U nás to funguje presne tak ako spomínaš. Príde nejaká úloha a šéf samozrejme nepôjde za niekým, kto sa s tým bude týždeň babrať, a potom to aj tak nespraví. Príde rovno za "pracantami". Tie zákazky väčšinou majú šibeničné termíny a už včera bolo neskoro... Potom sa stane, že jeden maká aj 14 hodín denne na 2-3 úlohách a niekto sa nevie prešúchať od rána - po koniec pracovnej doby. Už 1000 krát boli reči o prepúšťaní, o reorganizácií, ale nikdy sa nič nestalo. Každý sa tvári, že všetko je tak, ako má byť. Je to nespravodlivé, lebo za dve rôzne náplne práce, je taký istý plat... A teraz k tomu, ako som to riešila ja. Nehovorím, že je to úplne super riešenie, ale mne to pomohlo. Jednoducho som si zrátala, čo je najlepšie pre mňa. Nevyhýbam sa robote, ale odtiaľ-potiaľ. Zredukovala som svoje nadčasy v robote. Niekedy neexistovalo, aby som si rozrobenú prácu nevzala domov na svoj počítač a nepracovala aj doma (alebo neostávala v robote). Teraz som dala počítač z domu odniesť... a po pracovnej dobe si poviem OK, stačilo, idem domov. Cestou sa snažím naladiť na iné myšlienky - na to, čo bude doma atď. Spočiatku to veľmi nešlo, stále som mala v žalúdku ten pocit, že nestihnem dokončiť to - ono. Ale dá sa naučiť nemyslieť na robotu. Ako hovorila Scarlet - aj zajtra je deň. Veľmi som sa čudovala, že aj v práci sa to pre mňa potom zlepšilo. Robota, ktorá musela byť urobená "hneď" - vôbec nemusela byť urobená hneď... Len šéfovi to tak vyhovovalo, keď mal všetko urobené v predstihu... Ťažko sa mi tu všetko rozpisuje, ale dúfam, že aspoň hlavnú myšlienku toho, čo som Ti chcela povedať si pochopila. Ľudia okolo Teba sa nezmenia - musíš sa zmeniť Ty.