Odpovedal: Ela
Re: neustálé hádky s rodičom...
(číslo príspevku 102.487, zo dňa 07.07.2006. videné 447x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 102487:
Už som vyššie písala, že ti radím, aby si mu napísala list, ale niekedy nepomôže nič. Ak chceš, čítaj ďalej, opíšem ti moju skúsenosť, aj keď je dosť odlišná od tvojho problému. Môj otec bol doslova neznesiteľný človek. Bol to tyran a egoista, mal rád len seba, alkohol a svojich kamarátov. Moju mamu aj nás deti otec tyranizoval, mlátil, večne sme sa za všetko hádali až som z toho ochorela, keď už to fakt bolo neznesiteľné. Dostala som zápal žalúdka (našťastie nie až vredy). Vadilo mu vždy všetko. Neexistovala vec, v ktorej by bol na niekoho z nás hrdý. Pritom sme sa všetci veľmi dobre učili, brat má aj vysokú školu, sestra študuje právo, ja osobne mám strednú ekonomickú s maturitou na jednotky. Žiaľ otec nebol nikdy s ničím spokojný, aj keď sme doma makali od rána do večera, po nociach sa učili, aby z nás niečo bolo. Niekedy som bola zo života hrozne zúfalá a fakt niekedy pomýšlala aj na samovraždu, ale na druhej strane, som mala úžasnú maminu, ktorá sa nám snažila vynahradiť aj tú lásku, ktorá nám chýbala z otcovej strany. Môj problém sa začal riešiť, keď som mala 17 rokov, dostala som ten silný zápal žalúdka (hrozne som schudla, lebo som vyše dvoch mesiacov vyvrátila aj to málo, čo som do seba dostala) a v tej dobe som si našla skvelého priateľa. Najprv som sa odsťahovala z rodičovského domu k bratovi a potom sme si s priateľom našli podnájom a pomaly som sa zotavovala, s otcom absolútne nekomuniovala. Tak som mala aj stužkovú, na ktorú som si pozvala len maminku (otca som totálne ignorovala), aj svadba bola bez otca a keď sa nám narodila dcérka, manžel navrhol, aby som na krstiny pozvala aj otca. Bála som sa, odmietala ho, ale nakoniec som povedala mame (otcovi nie), že ak chcú, nech otec príjde, bude vítaný. A on prišiel!!! Po viac ako šiestich rokoch sa začal správať normálne. Asi mu konečne doplo, že zostal sám, lebo nás všetkých od seba odohnal a vstúpil si do svedomia. Dnes je z neho úžasný starý otec, na ktorom je vidieť, že zbožňuje svoju vnučku, dal by jej aj modré z neba a niekedy, keď sa pozerám, ako sa spolu hrajú, len ma napadne, prečo som musela mať také hrozné detstvo, prečo mi otec nikdy nepovedal, že ma má rád, prečo musel byť taký odporný, keď teraz vidím, že má v sebe lásky na rozdávanie. Som však už rada, že je to za nami a aj keď som na prejav otcovej lásky musela čakať viac ako 23 rokov, teraz som rada, že je to aspoň takto. Ak by som ti mala poradiť, aj keď tvoj otec je určite úplne iný ako ten môj a ja som mala maminu a súrodencov, na ktorých som sa mohla obrátiť, skús ho začať ignorovať. Nehádaj sa s ním, jednoducho mlč a odíjdi z miestnosti, keď sa bude chcieť hádať. Možno si uvedomí, že ťa stráca a prestane byť na teba zlý. Neviem inak, ako by som ti mohla poradiť. Najlepší lekár je vždy čas, aj keď v mojom prípade to bolo príliš dlhé čakanie, ale nakoniec som sa predsa dočkala. V každom prípade ti prajem veľa statočnosti a síl zvládnuť tvoju ťažkú situáciu a veľa šťastia. Ak sa otec zmieri (aj keď nie) napíš nám, ako sa váš vzťah vyvíja.