Odpovedal: jarmila
Re: Strach o dcéru
(číslo príspevku 101.802, zo dňa 30.06.2006. videné 661x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 101802:
Keďže k tej časti o zdravotných problémoch sa celkom k veci vyjadrili aj iné pisateľky, ja ešte dodám niečo k tým dcérkiným trápeniam.
Prešla tým aj moja dcérka, prakticky od škôlky trpela rôznymi pre mňa najprv nepochopiteľnými vzťahovými problémami a problémikmi.Ona to doma prezentovala tak, že jej väčšinou dievčatá robili zle. Ja som si myslela, že to je jej vina. Riešili sme to veľmi dlhými rozhovormi a to jej vlastne pomáha dodnes, že sa zo svojich zážitkov doslova vykecáva, obraciame to zo všetkých strán, potom tie situácie prijme. Najväčší problém mala vždy s tým, že baby ju za jej chrbtom údajne ohovárali... Dnes už tak netrpí, má kamarátky, ale sem tam príde domov s pocitom, že jej zasa ukrivdili.
Podľa mňa jediné čo mama môže, je hovoriť s ňou, vlastne počúvať ju, veľa, koľko len potrebuje.
Chodievame na prechádzky iba my dve, vtedy prichádzam domov s horúcimi, opuchnutými a možno aj rozstrapkanými ušami :-) a ona sa potom cíti veľmi dobre.
A ešte niečo, čo môžete urobiť: Dcérka potrebuje od Vás počuť veľa pochvaly. Nie bez príčiny, ale za konkrétne veci ju treba slovne oceniť.