Autor otázky: Alica
|
Telenovela
(číslo príspevku 101.778,
zo dňa 29.06.2006.
videné 442x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 101778:
Dobrý deň. Ani neviem, prečo sem píšem, moja situácia sa asi vyriešiť nedá. Len chcem vedieť či to čo cítim si naozaj nenamýšľam...
Asi pred 3 rokmi som spoznala chlapca. Videla som, že som ho zaujala hneď ako ma zbadal. Bola som u sesternici v TT, som z Ba. Boli sme na chate. Tam stačilo, že som si k nemu prisadla, začali sme sa rozprávať a nevedeli sme sa od seba odtrhnúť celý večer. Očividne to medzi nami zaiskrilo. Trávili sme spolu viac a viac času, zoznámil ma aj so svojimi kamarátmi. Mala som 16 a nevedela som ešte celkom, čo chcem. On mal 19. Zo strašnej zvedavosti a túžby spoznávať všetko okolo som spravila niečo zlé. Mala som niečo s jeho kamarátmi (nie naraz-sex len s jedným). Neviem kedy, ako a čo sa dozvedel, ale keď som bola asi po pol roku znova v TT, náhodou som ho stretla, chcela som sa mu priznať, ale cítila som, že už to vie. Chcel ostať len kamarát. Dva roky nič. Žiadny kontakt. Lutovala som, čo som urobila. Uvedomila som si, že on bol ten s kým som si rozumela aj inak ako fyzicky. Často som na neho myslela až mi raz zavolal, že sa dostal na vysokú do Ba. Stretli sme sa a hneď na prvom stretnutí som mu vyložila svoje srdce na tanier a povedala som mu ako lutujem svoju nerozvážnosť. všetko sa vrátilo do starých koľají. Tento krát sme spolu začali aj chodiť. Všetko bolo fajn. Jediný problém boli jeho kamaráti, ktorí ho priviedli do pochybností aj sa s nimi pohádal. Musela som ho presvedčiť, že niesom čo som bola. Po mesiaci sme dokonca spolu aj týždeň bývali. Potom to prišlo, odišiel zo školy, dva týždne sa mi neozval a keď som už nevedela čo zo sebou napísala som mu, že neviem či to má zmyseľ, lebo mám krídla a keď ma nedrží na uzde, uletím. Neodpisoval, zavalola som mu, rozišiel sa so mnou. Ale chcel ostať kamarát. Asi po mesiaci ma zavolal na svoj koncert, a povedal mi, že odchádza do Holandska. Na dlhý čas. Keď som sa z toho dostala, vrátila sa mi sentimentálna chviľka, keĎ som myslela len na neho a on sa ozval. Cítila som telepatiu. Keď som na neho intenzívne myslela, vedela som, že aj on na mňa. Neviem, čo je na tom pravdy. Po pol roku sa vrátil, volal ma na oslavu svojich narodenín. Mala som trému ako pred najväčšou skúškou v živote, ale v duchu som cítila, že to dopadne dobre. Znova sa všetko vrátilo späť. Boli sme spolu kedy sa len dalo. Po týždni mal koncert, kde som bola ako jeho podpora. Vyzerali sme ako šťastný párik. Rozumela som si super aj s chalanmi z jeho skupiny a inými hudobníkmi. Po koncerte, keď začala zábava všetci tancovali, začala som sa mu zdať akási divná. Nevedel mi povedať čoho sa to týka. Len sa pýtal, čo sa so mnou stalo. Sesternica chcela odísť na vedlajšiu diskotéku, no nechcela ísť sama, lebo nevedela, či tam budú kamaráti. Po dlhom presviedčaní som sa rozhodla, že idem s ňou a Martinovi som povedala, že o pol hodinu som späť. čakal ma tam. Lenže pol hodinka sa pretiahla asi na dve. A navyše som prišla trocha v podnapitom stave. Hneď prvé prišli výčitky, kde som bola 3 hodiny namiesto pol, že ma čakal, že som opitá a čo som taká divná (myslel si, že som tam s niekým niečo mala)...Vyšli sme von, aj so známimy kúpiť jedlo a on na mňa vyrukoval s tým, že má jednu kamarátku s ktorou si veľmi rozumie a dlho sa s ňou pozná. Nič viac. Tak aj ja som sa mu priznala, že na tej diskotéke vedľa som stretla chlapca, s ktorým som si veľmi dobre rozumela. No vrátila som sa za ním. Lebo som to chcela. Bola som tak vedľa, že som povedala nech si ide kúpiť jedlo a nech príde za mnou, že ho budem čakať. (sedela som kúsok od stánku) Neprišiel. Prišla sesternica a šli sme domov. Po 2 dňoch som s ním volala, rozhovor ako super kamaráti ako by bolo všetko OK, a keď sa zvrtla reč na ten deň D, opäť mi vytkol, ako tam na mňa čakal a keď som sa ho spýtala, či lúbi tú svoju kamarátku odpovedal chladným a neprítomným: ,,no jasné"
Nemôžem sa mu znova ozvať, hrdosť mi to nedovolí. Ledva som sa donútila zavolať mu prvý krát (aj tak vtedy nebol pri telefone a volal mi späť) Čo mi povedal môže byť pravda, no neviem z akého dôvodu cítim, že to je inak. Aj vtedy, keď sa so mnou rozišiel mi n eskôr povedal, že to bolo kôli tomu, že vedel, že odchádza. Možno si len nechcem pripustiť ako to je. Zachvílu odchádza znova späť do Holandska. Neznesiem myšlienku, že ho už neuvidím, ale na druhej strane ho už nechcem vidieť, lebo náš vzťah sa točí stále v takomto kruhu dokola.
|
|
|