Odpovedal: Ela
Re: Dr. Eugen Jonáš
(číslo príspevku 101.018, zo dňa 21.06.2006. videné 839x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 101018:
Práveže som sa vžila do jeho kože, preto nechcem ďalšie dieťa bez jeho súhlasu. Má 3 deti, ale nie je na ne sám. Jeho staršie dcérky majú aj svoju mamu, aj mňa (vážne si svele rozumieme a už 8 rokov sa o ne starám ako o vlastné) a v neposlednom rade svojho otca, ktorý by im zniesol aj modré z neba. Majú sa dobre, nič im nechýba, netrpeli a netrpia odlúčením od otca, lebo som sa o ne odmalička starala aj ja aj môj manžel a trávili u nás každú voľnú chvíľu, každý rok celé letné prázdniny a takisto ako mám rada ja ich, tak majú radi oni mňa, ale čas letí, oni vyrástli, už majú svoje záujmy, priateľov a k nám chodia už len každú nedeľu a aj to kvoli ich maličkej sestričke. Kým sa narodila chodili k nám posledné 2 roky 1-2x do mesiaca, lebo cez víkendy začali chodiť von s priateľmi a rodinu postavili na posledné priečky. S manželom sme vždy chceli 2 deti, ja som ho do ničoho nenútila ani do prvého spoločného dieťatka aj čas, kedy ho splodíme som nechala len na ňom. Po narodení dcérky sme sa veľakrát rozprávali o ďalšom bábetku, ale asi pred dvomi týždňami povedal, že už ďalšie deti nechce. Povedal to na druhý deň, kedy u nás boli jeho staršie dcérky, tak si myslím, že im niečo prikázal robiť a oni to nespravili, tak mu to došlo ľúto a v duchu si povedal, že načo ďalšie deti, keď ho ani prvé dve neposlúchajú. Myslím, že sme ich dosť rozmaznali, lebo vždy mali všetko na čo si ukázali nielen od otca ale aj ja som robila vždy všetko pre to, aby boli spokojné a šťastné, aby vedeli, že aj keď sa ich rodičia rozviedli, ocko aj ja ich veľmi ľúbime a dáme im aj nemožné. Spočiatku boli vďačné, pomáhali mi aj v kuchyni, aj upratovali, aj svojmu ockovi vonku pomáhali, ale posledné 2 roky začali našu dobrotu zneužívať a veľmi zleniveli a niekedy ľutujem, že som ich lenivosť ešte podporovala. Keď sa im nechcelo zájsť do kuchyne najesť sa a sedeli pol dňa pred TV, tak som im doniesla jesť do postele, aby im nebolo zle od hladu a nechápala som, ako tak dlho môžu ležať v posteli a nič nerobiť. A keď som prišla z dcérkou z pôrodnice, nielenže som sa sama starala o maličkú, ale ešte pre všetkých varila, prala, žehlila a ani sami po sebe si nevedia upratať, papieriky od sladkostí po nich zbieram po zemi zakaždým keď ich odveziem k nim domov. Priznávam, že som si na to zvykla, aby som okolo nich chodila a nejako zvlášť mi to neprekáža (len keď som bola čerstvo po pôrode a nič som nestíhala, tak mi to bolo ľúto, že mi nechcú nič pomôcť), ale ich ocko je nervózny v poslednej dobe zakaždým, keď vidí, že ja okolo nich lietam a oni ani prstom nepohnú a keď niečo nestíham a on im povie, aby niečo pomohli, sotva odlepia oči od TV alebo PC a nespravia nič, ani keď im tú istú vec prikáže 5x a nakoniec všetko aj tak spravím sama. Viem, že to nie je správne a asi by ich mal nejako potrestať, keď neposlúchnu ani na viacero poprosení či príkazov, ale na druhej strane sa manžel bojí, že by k nám prestali chodiť, keby ich nútil bezpodmienečne splniť daný príkaz a príliš ich ľúbi na to, aby vedel bez nich žiť. Raz zakročil, keď sa mu nepáčilo, že staršia dcérka začala v 14tich chodiť na diskotéky a našla si frajera, ktorého jej vlastná matka dovolila nasťahovať si do bytu. Opakovane manžel žiadal po svojej exmanželke, aby to nedovolila, dokonca sa aj vyhrážal, že ho zbije, ak sa s ním dcérka neprestane stýkať a hlavne kým ho nevyhodia z bytu (bol to vagabund - vykrádačky a bitky boli na jeho dennom poriadku) a jediné čo manžel dosiahol bolo, že k nám prestala staršia dcérka chodiť a aj mladšia začala mať reči, že je ocko zlý a odmietala k nám chodiť. Až im dcérkyn frajer vykradol byt, tak sa spamätali a vykopli ho späť na ulicu a trvalo takmer pol roka, kým k nám začala staršia zase chodiť. Videla som, že to bol najhorší polrok v manželovom živote, pretože nemohol nič spraviť, lebo jeho exmanželka to dcérke dovolila a skôr obracala deti proti otcovi, než proti vagabundovi z ulice a aj keď ja som sa s nimi stretávala pravidelne, s otcom sa stretnúť staršia nechcela, tak polroka trpel aj tým, že ju nevidel.
To som dosť odbočila od problému, ktorý som chcela rozoberať a to spoľahlivosť Jonášových výpočtov. Opakujem sa, keď poviem, že donedávna manžel ešte jedno dieťatko chcel a odrazu nechce. Aj keď po včerajšku si myslím, že to úplne neodmieta, lebo sme mali nechránený styk iniciovaný z jeho strany. Tvoje skúsenosti ohľadne kamarátok a Jonášových výpočtov ma moc nepotešili. Asi mi nezostáva nič iné, len počkať, či si to manžel sám nerozmyslí a na Jonášove výpočty sa nespoliehať. Ale na druhej strane sú ženy, ktorým jeho výpočty 100%ne vyšli.