Autor otázky: Jamajka
Operácie ileusu, cysty na vaječníkoch, zhrubnuté p
(číslo príspevku 100.896, zo dňa 21.06.2006. videné 5608x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 100896:
Dobré ráno!
Mám 29 rokov, som zo Žiliny a prekonala som už viacero zdravotných problémov, mám za sebou niekoľko operácií. V roku 1980 ma operovali na apendix (prasknuté slepé črevo). Rana sa mi však zle hojila a hnisala mi. Museli ma viackrát otvárať a čistiť. Od 16tich rokov som mávala veľké bolesti brucha, kŕče, ktoré sa stupňovali, napínalo ma pri nich na vracanie i na stolicu. Po gastroenterologickom vyšetrení mi zistili refluxnú ezofagitídu (zápal pažeráka) a antrumgastritídu. Mala som problém so zvieračmi v žalúdku, ale po užívaní liekov a dodržiavaní diéty sa mi to upravilo.
Ďalšie diagnózy:
1997: salmonelóza
1999 cysta na (chvoste) pankreasu, na základe ktorej mi určili chronickú pankreatitídu Lekári to vtedy uzatvorili tak, že bolesti, ktoré mám pochádzajú pravdepodobne z pankreatickej diagnózy... Chceli ma operovať, presnejšie povedané, chceli mi chirurgicky odstrániť cystu na pankrease. V nemocnici, v ktorej som bola hospitalizovaná to nakoniec vzdali. Na bolesti som sa neustále sťažovala. Trpela som naďalej.
2003: tenkočrevný ileus, zrasty. Raz na mňa prišli také bolesti, že som nevedela, či to vydržím do rána... Viem, že by som nestihla dobehnúť do žiadnej z nemocníc, v ktorých som hľadala odpoveď, kde som dúfala, že budú mať iný názor... Brucho som mala riadne nafúknuté a zväčšené tak, že som sa nemohla zapnúť do nohavíc! A nakoniec mi pomohli v meste, v ktorom bývam. V nemocnici stačilo spraviť obyčajný rentgen brucha a tam sa ukázalo, čo mi je... Konečne prišli na to čo mi je! Konečne sa prišlo na to, prečo som mávala takéto bolesti a čo všetko bolo za tým. Ach jaj, škoda, že sa na to neprišlo skôr! Toľké roky som trpela a bála sa, že mi asi exploduje brucho... Som však aj napriek tomu rada, že sa na to prišlo. Mohlo to byť aj horšie... Takže v septembri 2003 ma operovali laparoskopicky pre tenkočrevný ileus a vyberali mi aj zrasty. Na JISke som sa dozvedela, že tenké črevo som mala prehnuté ako hadicu na vodu, zrasty som mala na črevách, na žalúdku...
September 2004: zrasty v oblasti jazvy po apendixe
November 2004: Takmer po roku sa mi však moje problémy vrátili aj napriek tomu, že som svedomito dodržiavala šetriacu diétu. Zase prišli na mňa tie veľké bolesti. Najskôr som ležala na chirurgii, kde mi dávali infúzie a niečo od bolesti. Mysleli si (i dúfali), že mi to rozoženie a poučili ma o tom, že ak mi to nepomôže, budú ma musieť operovať. Pomohlo to len na chvíľu. Na druhý deň sa bolesti vystupňovali tak, že ma poslali na statim vyšetrenie. Zase klasika: rentgen. Tam sa mi potvrdila predchádzajúca diagnóza s tým, že tam bol nielen tenkočrevný ileus, ale aj ileus v hrubom čreve... Keď som bola na príjme, jeden chirurg mi povedal, že je to tak za päť dvanásť, lebo tam mám vraj už nábeh na mizerére... Vtedy ma okamžite brali na sálu... Tentokrát ma museli už otvárať. Po operácii sa mi na piaty deň skomplikoval stav. Sťažovala som sa na ťažobu a bolesť žalúdka, nechutilo mi jesť, napínalo ma na vracanie... Chirurgovia tvrdili, že mi so žalúdkom nič nerobili. Môj organizmus odmietal hlavne mlieko a mliečne výrobky, ale aj obyčajnú potravu (v rámci diéty). Nič som v sebe neudržala, všetko som vyvracala. Aj vodu. Za deň som vtedy ledva vypila pol deci vody (čaju)!!! a okamžite som musela ísť vracať. Vracala som 1-2 litre vody (aj keď som jej toľko nevypila a nechápala som, kde sa mi teda nabrala) a také tmavozelené zvláštne riady ako mrazený špenát... Napriek tomu, že som bola už v domácom ošetrení, mávala som veľké bolesti, v noci som nemohla spávať, nepomohli mi ani analgetiká... Brucho som mala riadne zväčšené, akoby nafúknuté a v črevách sa mi prelievalo... žblnkalo mi to tam ako v akváriu. Bolo to otrasné, myslela som si vtedy, že sa nedožijem rána... Schudla som 7 kíl... Bola som na dvoch vyšetreniach: na pasáži žalúdka a gastroenterologickom. Po odobratí vzorky pri GFS vyšetrení som sa dozvedela, že v tenkom čreve mám veľký zápal. Preto som mala také bolesti a nemohla som nič jesť. Na „gastre“ mali dokonca podozrenie, že mám asi celiakiu. Táto diagnóza sa nepotvrdila. Sama som si tento prípad uzavrela, lebo mi nevedeli pomôcť, stále niečo vymýšľali a mňa to už nebavilo. Pripadala som si ako pokusný králik... „Tu vám nevieme pomôcť. Pôjdete za pani MUDr... do tej a tej nemocnice...“ Nechcelo sa mi behať hore dole. Usúdila som, že to bolo asi pre ten veľký zápal. Zápal mi zmizol sám. Brala som Kreon 25000 (3xdenne s jedlom), ktorý som postupne vysadila. Sama som postupne začala prechádzať na normálnu stravu a postupne som skúšala jesť/piť mlieko a mliečne výrobky. Prijímala som ich normálne, už mi nebývalo zle. Krvné testy vtedy potvrdili neznášanlivosť na kravské mlieko a istý čas som fungovala na sójovom mlieku. Po polroku sa mi krvné testy opakovali a boli už v poriadku. Tieto zdravotné problémy momentálne už nemám. Upravilo sa to. Sem-tam však tŕpnem, či sa neobjavia zase tie kŕče... Už poznám ten pocit za tie roky... Po poslednej operácii som bola upozornená na to, že ma ešte čaká niekoľko operácií kvôli zrastom a jedna VEĽKÁ... Mám vraj riadne dozrastané tenké črevo a časom mi hrozí taká operácia, pri ktorej mi odstránia asi meter tenkého čreva a časť hrubého... :(( Vraj mi to tam už nejako napoja... Chcem sa Vás preto spýtať, čo mi hrozí pri takejto operácii a aké mám šance do budúcnosti... Ako funguje organizmus človeka? Prispôsobí sa tomu tráviaci trakt? A ako potom funguje peristaltika čriev? Hm, aby som vedela, čo ma čaká...
MOMENTÁLNE ZDRAVOTNÉ PROBLÉMY: Cysty na vaječníkoch a zhrubnuté pooperačné jazvy...
Ako keby som nemala toho dosť, minulý rok vo februári mi pribudli ďalšie zdravotné problémy. V noci som sa prebudila na veľké bolesti. Mala som bolesti v podbrušku, pri každom kroku ma bolelo v rozkroku, aj keď som si sadla a navyše to bola taká bolesť, ako keby ma ktosi riadne kopal do análneho otvoru... Nevedela som, čo mi je. Zľakla som sa a tak som utekala na chirurgiu. Tam som si poležala 1 deň. Bola som na infúziách, do ktorých mi napichali aj čosi silné od bolesti. Na druhý deň ma poslali na SONO vyšetrenie, kde mi zistili, že mám cysty na vaječníkoch. Ľavý vaječník som mala vtedy zväčšený a zapálený. V brušnej dutine som mala tekutinu údajne z toho, že som mala na ľavom vaječníku veľkú cystu, ktorá mi praskla. Ten zápal som tam mala pravdepodobne z toho, že sa mi „niekam“ presunul ten veľký zápal z tenkého čreva... Šla som k svojmu gynekológovi, ktorý mi predpísal hormonálnu antikoncepciu (Jeanine). Povedal mi, že ju musím brať, lebo by som musela ísť na operáciu, pri ktorej by som prišla o vaječník, príp. by som mohla mať časom rakovinu. Stačilo mi ju brať 6 mesiacov. Všetko vyzeralo byť v pohode. Zvykla som si na užívanie tabletiek, na bezbolestnú menštruáciu... Kontrolné (posledné) SONO som mala v auguste 2005, cysty tam ešte boli, aj mierny zápal... Ako sa mi však objavili problémy, s ktorými som pochopiteľne zašla za gynekológom, akosi zmenil prístup. Odbil ma... Prišla som za ním v októbri 2005 s tým, že mám veľké bolesti, že mi asi praskla ďalšia cysta a poprosila som ho, aby mi spravil SONO, nech viem, na čom som, či mi tie cysty pribúdajú alebo ubúdajú... Povedal mi, že mi „teraz“ SONO nemôže spraviť, že si mám počkať do augusta/septembra 2006. Zdalo sa mi to divné. Potom som tam bola o 2 mesiace. Mávala som veľmi bolestivú menštruáciu, aj napriek tomu, že som brala antikoncepciu. Na to mi povedal, že je to normálne a že si mám na to zvyknúť... Zaujímavé je to, že keď som bola uňho pred 5timi rokmi na predoperačnom vyšetrení kvôli cyste na pankrease, tak na tú bol zvedavý, vtedy nakopol SONO...ale keď som niečo potrebovala ja, neunúval sa... Posledných niekoľkokrát čo som bola u svojho gynekológa mi robil len vyšetrenia odspodu a vždy mi hovoril, že mám kvasinky. Zaujímavé bolo, že som ich mala vždy, keď som tam prišla. Nebral do úvahy to, že mám výtok buď pred alebo po menštruácii alebo nepátral aj po inom dôvode... Vždy mi do vnútra šiel s takým kovovým nástrojom, ukázal mi malú kvapôčku na ňom a zvolal:“ Zase sú tam kvasinky!“ Pohrozil mi, že to mám z toho, že jem veľa sladkého a zakázal mi ho jesť. Sladké však moc nejem... a zdá sa mi to čudné, že by som to mala práve z tohto... Pán doktor mi totiž ani raz neposlal žiadnu vzorku z takéhoto vyšetrenia na rozbor (okrem cytológie – odber z krčka maternice), aby sa zistilo, čo to presne mám... Vždy som počúvala to isté. Musela som sa napchávať ústami alebo odspodu všelijakými tabletkami či čípkami, ktoré mi nikdy nepomohli. Výtok mám stále. Intímne gély som dávno vylúčila zo svojej kozmetiky, používam len čistú vodu. Výtok mávam čírej až jemne nažltlej farby. Antikoncepciu už neberiem. Brala som ju 11 mesiacov a sama som ju vysadila. Nielen preto, že som nevidela (alebo nemohla vidieť) nejaký výsledok/zlepšenie, ale aj preto, lebo som bola nezamestnaná a v hmotnej núdzi. Nevychádzalo mi to a nemohla som si to dovoliť. Zaujímavé bolo ešte to, že počas brania hormonálnej antikoncepcie mi ani raz nebrali krv a vraj by sa mala sledovať aspoň každé 3 mesiace... Myslím si, že cysty na vaječníkoch mám stále. Mávam často bolesti v podbrušku, aj ako pri tých kopancoch...(pred aj po menštruácii), aj silné menštruačné. Minulý mesiac som si bola dať spraviť krvný obraz. Mám ho v poriadku, aj železo je v pohode. Kebyže mám doma SONO, spravila by som si to vyšetrenie:). Čo myslíte, mám zmeniť gynekológa? Ja si myslím, že áno. Neviem však, kde tu v Žiline nájdem seriózneho a ochotného gynekológa. Chcem sa Vás spýtať, či tieto moje problémy (výtok a cysty na vaječníkoch) nejako súvisia s mojimi operáciami. Pozn.: Som slobodná, ešte som nečakala bábätko.
Mám však ešte jeden ženský problém... Na genitáliách som si pred dvoma mesiacmi objavila malý asi 2 mm široký a 2 mm vysoký pľuchierik hnedastej farby, ktorý bol citlivý na dotyk. Bolelo ma tam. Nejako som si to nevšímala. Nedávno som si však všimla, že sa zmenil a je z neho taký zvláštny výrastok. Neviem čo to je... Čo to môže byť? Z čoho to môžem mať? Nikdy som to tam nemala. Intímnu hygienu dodržiavam pravidelne, tak neviem...
Na záver sa Vás chcem ešte opýtať na zhrubnuté jazvy... Jednu mám už dlhé roky (asi od 15tich) na ľavej lopatke. Vtedy nás na ZŠke hromadne očkovali akousi kombinovanou injekciou a mne sa tam dala taká zvláštna jazva, ktorá má tvar mašle a je purpurovej farby. Je to keloid. V poslednom čase ma dráždi. Mávam v nej alebo v jej okolí bolesti, trhá ma v nej, zväčšila sa, sú v nej zvláštne trhliny, je zapálená a zobrala mi aj znamienko zo zdravej pokožky. Na chirurgii mi hovorili, že by mi to mohli vyoperovať, no boja sa, že tam budem mať ďalší keloid. Dávala som si na to ContratubexGel, no nepomohlo mi to. Jazva len zmäkla. Na kožnom mi to vždy „vypálili“ tekutým dusíkom a ešte viac mi to podráždili. Zatiaľ si na to dávam Heparoid. Keď sa to bude ďalej zväčšovať, čo mám s tým robiť? Nemôžem nosiť teraz v lete nič na ramienkach (každý si to čudo obzerá, je to nepekné), nemôžem nosiť hocijakú podprsenku, lebo ramienka z nej mi dráždia keloid... Ak by som bola s tým na slnku, je nutné si to prelepovať? Tiež to vyzerá „zaujímavo“, ale nechcela by som mať na tom mieste napr. rakovinu. (Na to som bola upozornená obvodnou lekárkou. Je to pravda?)
Po operáciách v r. 2004 mi na bruchu zostali purpurové zhrubnuté jazvy. Nezmenili sa, nevybledli. Na kožnom sa vtedy nevedeli dohodnúť, či sú to keloidy alebo hypertrofické jazvy... Predstavte si, že mi pani doktorka na čerstvú jazvu (pár dní po operácii) dala tekutý dusík!!! Myslela som, že sa zbláznim... Neviem, čo to tam majú na kožnom za blbý zvyk s tým dusíkom... Jazva mi hneď sfialovela a navreli mi tam riadne pľuchiere. Potom ma nahovárali na opichovanie kortikoidom, ale to som odmietla. Na to ma upozornila jedna pani doktorka, že sú to hormóny a nevedno čo by mi to porobilo... Nakoniec mi odporúčali drahé tisíckorunové asi 5gramové gély, ktorými som si to mala potierať, že mi to VRAJ zmizne... ale neverím tomu. Čo by ste mi poradili na tieto pooperačné jazvy? Vyblednú? Môžem byť s nimi na slnku? Vyblednú pri opálení? A čo solárko? To asi nie, však?
Ďakujem Vám, že ste to dočítali do konca. Ďakujem Vám za trpezlivosť. Budem rada, ak mi poradíte. Majte sa pekne a prajem Vám veľa úspechov.