Autor otázky: Danka
Rozhodnutie ohladne ex-priatela
(číslo príspevku 100.803, zo dňa 20.06.2006. videné 541x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 100803:
Ahojte,
Podelim sa s vami o jeden moj momentalne velky problem a i ked nie je zdravotny, mozno mi niekto budete moct troska poradit. Chcem sa poradit s neznamymi ludmi kedze ludia v mojom okoli by uz nemali objektivy nazor.
Mam 23 rokov. Pred 4 mesiacmi som zacala chodit s 33 rocnym milym muzom ktory ma to, co hladam. Mame vela spolocneho, najma vsak asi predstavu o spolocnj buducnosti. Zaciatok bol náádherny. Chceme to iste. Rozdiel medzi nami je v tom, ze on pracuje viac nez bezni ludia (pracu miluje, je v nej velmi dobry a uspesny) a s tym sme mali problem, nevenoval mi dostatok casu. A teda vacsinu casu som bola aj tak bez neho, boli sme spolu tak 2x tyzdenne (byva len kustik odo mna) Dalsia vec ktora mu lezala v hlave bola, ze mam o 10 rokov menej nez on a mna caka este VS a mal pocit, ze mna caka este nieco co on uz ma davno sa sebou a ja by som si mala este vychutnavat mladost. (to doteraz celkom nechapem co vlastne riesil)
Tak presli 3 mesiace, odo mna uz bolo citit obrovsku nespokojnost tak urobil jeden krok – rozisiel sa so mnou. Po tyzdni, ktory som zvladala tak zle ze take nieco by som si v zivote nevedela predstavit som ho poprosila ci by sme sa mohli stretnut. Bola som presvedcena ze ten rozchod bol len omyl a ze patrime k sebe na cely zivot. Tak som mu to aj vsetko pokojne vysvetlila. Tak sme zacali odznova. Po desiatich dnoch sa so mnou rozisiel – opat tie iste dovody. Vtedy som uz ani takmer neplakala, nesmutila, uvedomila som si, ze asi teda k sebe nepatrime.
V hneve som sapisala zopar tych nie najprijemnejsich sms , potom zas eprijemnych a tak, ako to pri rozchodoch chodi. Po par dnoch sme sa zacali stretavat „len tak“ – intimne.
To trvalo tak do 2 tyzdnov a potom som sla na rande s zhruba mojim rovesnikom a pozname sa nieco cez tyzden. Je to mile, ine, mlade, stale mi venuje cas, pozornost a myslela som ze to je to prave. Cez vikedn som sa vsak stretla opat s tym byvalim, od ktoreho som dostala take vyznanie lasky ake som myslela ze sa deje len vo filmoch . On ma naozaj miluje. Ja to naozaj citim. Povedal mi, ze chce aby som sa raz stala jeho zenou a aby sme boli ako rodina navzdy spolu. Ano viem, asi si pomyslite – po 4 mesiacoch, troska unahlene. Aj ja by som si to o niekom pomyslela ale teraz mi to pride tak prirodzene. Je tu este moznost, ze by som moooozno mohla byt tehotna (uplne minimalna moznost ale aj nahody sa deju) . On velmi dufa, ze to tak bude. A vcera vecer som si uvedomila, ze v to vlastne dufam aj ja.
Myslela som ze uz som rozhodnuta nechat minulost minulostou. NO zacinam citit ako velmi ma k nemu nieco taha. Ale velmi.
Su ale 2 veci ktore mi stale lezia v hlave. Prva je, ci ked to urobi uz 2x, ci to neurobi opat skor alebo neskor. Druha – moje okolie, rodina, blizki – videli ake nelahke to bolo a i ked ho osobne nepoznaju asi moc dobry nazor na neho nemaju.
To je vsetko. Ak mi mozte napisat nejake vasa skusenosti, nazory, rady, postrehy, budem vam velmi vdacna.
dakujem