Ján, problém o ktorom píšete je komplikovaný. Reagujem predovšetkým na to, že Vám lekár povedal, že vy sa máte rozhodnúť. Rodič je postavený do situácie, že má preberať zodpovednosť za rozhodnutie o spôsobe liečby. Je to správne či nesprávne? Ja si myslím, že je to správne vtedy, ak je schopný získať a zvážiť informácie potrebných na rozhodnutie. A som presvedčený, že by mu ich v základnej miere poskytnúť lekár, ktorý ho k rozhodnutiu vyzýva. Je ešte jeden zdroj informácií, ktorý sa u nás nevyužíva – môžete sa so žiadosťou o informácie obrátiť na farmaceutickú firmu, ktorá liek vyrába. V tom prípade je ale potrebné počítať s “pozitívnym skreslením“ – firma si nemôže dovoliť uvádzať nepravdivé informácie, ale môže zdôrazniť pozitívne výsledky. Považujem to za prirodzené. Priznám sa, že prax dlhodobého podávania Cerebrolysinu deťom sa mi nikdy veľmi nepáčila. Hlavne kvôli tomu, že neboli celkom jasné správy o tom, že by to jednoznačne pomáhalo, kvôli bolesti, ktoré deti (detičky) podstupujú, a – neviem ako je to teraz – aj kvôli tomu, že v minulosti si často liek zháňali za drahé peniaze v zahraničí a umelo sa vytvárala atmosféra akoby to bol zázračný liek. Kvôli vašej otázke som si prezrel veľkú databázu medicínskych informácií – nenašiel som tam kontrolovanú štúdiu o účinku Cerebrolysinu pri liečbe detskej mozgovej obrny. Väčšina štúdií s Cerebrolysinom je o Alzheimerovej demencii, dosť je experimentálnych prác na zvieratách – hlavne po hypoxii (nedostatočné zásobenie mozgu kyslíkom). Väčšina publikácií je v ruštine a nemčine, veľmi málo v angličtine (prečo to uvádzam – lebo každý, kto vo vede niečo významnejšie dosiahne, snaží sa to publikovať v anglicky písanom časopise), nájdu sa aj české, alebo z krajín ďalekého východu. Ak by sme to mali brať prísne – keďže nie sú kontrolované štúdie, (to znamená štúdie, kde by sa porovnával účinok sledovaného lieku s iným liekom so známou účinnosťou alebo s placebom t.j. neúčinnou látkou), podľa súčasného trendu nie je oprávnené podávať deťom tento liek. Ten súčasný trend je tzv. „medicína založená na dôkazoch“ (termín prebratý z anglického „evidence based medicine“) a tieto dôkazy majú pôvod v spomínaných kontrolovaných štúdiách. Na druhej strane som však čítal experimentálnu prácu s Cerebrolysinom (žiaľ citáciu som si nenapísal a zabudol ju), kde bolo v laboratóriu preukázané, že má ochranný a stimulačný efekt na ohrozené bunky. To je sprostredkované peptidmi (sú spomínané v odpovedi neurológa z 21.6.). Lenže ktorými? Cerebrolysin je pripravovaný z mozgu prasiat a určite nie je jasné aké koncentrácie „dobrých“ – účinných peptidov (to sú vlastne krátke bielkovinové reťazce) obsahuje. Je to vlastne akoby výstrel z brokovnice, keď niečo trafí. To niečo čiastočne poznáme – sú to ochranné alebo stimulačné bielkovinové faktory. Ale ak má niečo trafiť musí tam byť cieľ. A to je už menej jasné – majú tieto látky účinnosť len priamo pri alebo tesne po nejakom poškodení bunky (najčastejšie hypoxii) alebo majú účinnosť aj neskôr? To je napr. otázka, na ktorú asi dokáže odpovedať len výskum v laboratóriu a medicína to môže aproximatívne aplikovať. Mňa osobne by zaujímalo aj to koľko látky z injekcie pichnutej do svalu sa vlastne dostane do mozgu?
Ján, neviem, či som vám mojou reakciou pomohol alebo som vo vás vyvolal ešte väčší zmätok. Dovolil som si to napísať týmto štýlom aj preto, že z vášho príspevku mám dojem, že si s tým poradíte a môže to byť pre vás prospešné. Lekár, ktorý liek predpisuje by asi mal dať jednoznačné otázky na jednoduché otázky: aké sú dôkazy o tom, že to pomáha, ale veľmi dôležitá je aj odpoveď na to, akú má on sám klinickú skúsenosť s účinnosťou preparátu. Ak takéto informácie poskytne, má plné právo žiadať od rodiča, aby sa rozhodol sám, keď pomer zisk / risk nie je celkom zrejmý.