Klíma a aktuálne počasie ovplyvňuje život človeka i zvierat - počet pôrodov, počet spermií, chorobnosť, úmrtnosť sa mení aj v závislosti na týchto faktoroch. Najviac úmrtí (nárast asi o 15%) bol pozorovaný počas extrémnych horúčav ale aj počas chladných dní. S rozvojom civilizácie sa znižuje schopnosť človeka adaptovať sa na zmeny vonkajšieho prostredia.
Kvalita života sa u niektorých ľudí zhoršuje vplyvom počasia. Zmeny počasia a klimatické faktory vplývajú na niektorých ľudí výraznejšie – meteosenzitivita, meteosenzibilita. Počet ľudí, ktorí reagujú na zmeny počasia za posledných 50 rokov stúpol z 20 % na približne 50 %. Chorí ľudia, starí, tehotné ženy a deti reagujú výraznejšie, postihnutí sú však často aj zdraví ľudia. Aj vplyvy vonkajšieho prostredia ako napr. stav ozónu, znečistenie ovzdušia a vlhkosť vzduchu majú vplyv na zdravie človeka.
Táto reakcia je podmienená funkciou vegetatívneho nervového systému, ktorý funguje autonómne. Jeho stav je závislý aj na biorytmoch, preto sú reakcie ľudí individuálne, a na tú istú záťaž môžu byť rôzne. Dochádza k nerovnováhe činnosti sympatikového a parasympatikového nervového systému. Krvný tlak a pulz sa týmito vplyvmi znižuje alebo zvyšuje, mení sa frekvencia a objem močenia, priepustnosť tkanív, pH krvi a ďalšie funkcie. Ak napríklad prší a barometrický tlak je nízky, časť ľudí spí dobre, iní naopak horšie. Zmena barometrického tlaku (najmä chladný front nasledovaný vlnou vysokého tlaku) môže spustiť záchvat migrény, zvýšiť krvný tlak, zrýchliť pulz alebo vyprovokovať napríklad epileptický záchvat, zmeny nálady, podráždenosť alebo pocity depresie. Často je aj zvýšený počet dopravných nehôd, pracovných a partnerských konfliktov a vyššia kriminalita. V jarnom a letnom období sa pred búrkou a počas veterného počasia zvyšuje koncentrácia alergénov v ovzduší, čo vyvoláva niektoré ťažkosti najmä u alergikov a astmatikov.
Vplyv meteorologických faktorov je výrazný najmä pri niektorých ochoreniach ako napr. trauma hlavy (95 %), reumatické ochorenia (95 %), glaukóm (75 %), psychické ochorenia, neurologické ochorenia (epilepsia), ochorenia kardiovaskulárneho systému, respiračné ochorenia, pooperačné jazvy a iné. Najvyšší výskyt cievnych ochorení mozgu sa pozoroval po ochladení - Cievne mozgové ischemické príhody v súvislosti s ochladením. Dlhodobé užívanie niektorých upokojujúcich liekov alebo liekov na spanie môže zvyšovať meteosenzitivitu.
Najhoršie sú obvykle pociťované: 1./ vysoké horúčavy, 2./ chladné obdobia najmä ak je vzduch málo nasýtený vodnými parami a vlhkosť je nízka, 3./ náhle zmeny barometrického tlaku a výkyvy teploty 4./ nízky barometrický tlak (dážď, sneh).
Niektoré lieky používané v liečbe krvného tlaku majú dlhotrvajúci účinok (napr. 24 hodín) a často je možno ťažko zareagovať zmenou dávkovania, ak sa krvný tlak zníži napríklad vplyvom meteorologických faktorov. Výsledkom môžu byť nízke hodnoty krvného tlaku so subjektívnymi pocitmi závratov a s ďalšími ťažkosťami.
Ako sa brániť meteosenzitivite:
1./ Sledovať meteorologické správy (biometeorologické varovania). Záťažový stupeň 3 môže byť subjektívne pre niektorých ľudí veľmi nepríjemný. Odporúča sa prispôsobiť denné aktivity aktuálnej situácii.
2./ Prispôsobiť užívanie liekov (dávkovanie) podľa reakcií organizmu na zmeny počasia. Konzultovať tento problém so svojim lekárom. V prípade potreby užiť iné lieky navyše alebo niektorý liek vynechať.
3./ Dostatok odpočinku a spánku, vyhýbať sa negatívnym stresovým situáciam. Pri chronickom únavovom syndróme, depresii alebo anxiete je adaptabilita na zmeny počasia znížená.
4./ Obmedziť príjem kofeínu, alkoholu a jedál zaťažujúcich tráviaci systém. Kofeín i alkohol môžu odvodňovať organizmus, ťažko stráviteľné jedlo spôsobuje presun krvi do oblasti tráviacich orgánov a zaťažuje organizmus, vzniká únava a celkový útlm.
5./ Dostatok tekutín a ľahkých jedál udržujúcich dostatočnú a dlhodobú hladinu cukru v krvi. Piť najmä nebublinkové nealkoholické nápoje.
6./ Pohybovať sa čo najviac – po schodoch, chodiť peši, cvičiť. Nedostatok fyzického pohybu na čerstvom vzduchu a otužovania zhoršuje adaptačné schopnosti a zvyšuje meteosenzitivitu.
7./ V prípade ťažkostí (bolesti hlavy, závraty) je užitočné zmerať si krvný tlak a pulz. Pri nízkom tlaku piť dostatok tekutín a v prípade potreby ľahnúť si do horizontálnej polohy s vyvýšenými dolnými končatinami. Pri nedostatku soli môže pomôcť aj mäsový bujón. Ľad na čelo pomáha zvýšiť krvný tlak a znížiť kompenzačne zvýšený pulz.
8./ Magnézium, kalcium a vitamíny skupiny B môžu pomôcť stabilizovať vegetatívny nervový systém a pomôcť adaptovať sa na zmeny počasia
9./ Alkohol vypitý vo väčšom množstve večer - pred spánkom môže negatívne ovplyvňovať kvalitu spánku a zvyšovať meteosenzitivitu nasledujúci deň
10./ Pravidelná sprcha striedavo teplou a studenou vodou môže pomôcť zlepšiť reaktivitu ciev a adaptáciu srdcovo-cievneho systému na zmeny počasia. Oblečenie by malo byť voľné a primerané teplote okolia.