Autor otázky: Ives
Neverending story: Ako sa zbaviť úzkostných porúc
(číslo príspevku 70.379, zo dňa 06.10.2005. videné 1860x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 70379:
Ahoj,

Som 22 celkom veselá baba, ktorá však už niekoľko rokov bojuje s tým istým problémom. Niekomu sa to možno bude zdať smiešne a banálne ale mne to riadne komplikuje život. Už som niekoľkokrát písala na rôzne fóra ale konkrétne riešenie mi nevedel poskytnúť nikto. Preto sa obraciam este raz na vás. Možno medzičasom pribudol niekto, kto má podobný problém ako ja. No ale teraz k tomu konkrétnemu problému.
Začalo sa to asi pred 4 rokmi ked som prvý raz pocítila čo je to panický záchvat. Vtedy som ešte nevedela čo mi je. Keď sa mi zrazu cestou na dovolenku začala krútiť hlava, dostala som triasku, stŕpli mi ruky, nohy ale prvé, čo som si v tej panike všimla bolo dýchanie. "Čosi" ma ťažilo na pľúcach, mala som strach. Asi do hodiny mi tento záchvat prešiel a viac sa mi počas dovolenky nezopakoval. Ale, ked som sa vratila asi o týždeň na to som sa odrazu začala cítiť zvláštne…bála som sa že sa mi to stane znovu a ja si nebudem vedieť pomôcť. Čím ďalej tým viac som pociťovala tlak na prsiach a čím viac som sa snažila na to nemyslieť tým intenzívnejší ten tlak bol. Ruky a nohy mi sice pritom už netŕpli ale boli neuveriteľne studené, ba až ľadové. Nedokázala som sa ukludniť pri myšlienke že kedykoľvek a kdekoľvek môžem tento nepríjemný tlak znovupociťovať. Krútila sa mi pritom hlava, podlamovali nohy, a keď som rozprávala štípalo ma v hrdle. Vlastne keď sa na to tak spätne pozerám, celé dni som sa iba pozorovala a "dýchala". Chcela som zomrieť. Navštívila som aj lekárov ale vyšetrenia, ako to už pri týchto chorobách býva boli negatívne. Nič mi nenašli a poslali ma domov. Po čase sa situácia akoby sama stabilizovala. Ukľudnila som sa a asi 2 mesiace bol pokoj. No potom som zase iba tak oddychovala pred telkou a vtedy sa mi znovu začala vybavovať tá situácia z minulosti. A bum, v priebehu par sekund sa mi akoby zmenil svet. Strach, uzkosť, panika. Že čoho som sa bála? Neviem, možno toho že sa odrazu zadusím. Ale ako som si neskôr naštudovala literatúru, nič také sa mi stať nemôže. No ani to ma nepresvedčilo dostatočne natoľko aby som prestala tak usilne dýchať. Dnes už viem, že tie stŕpnuté ruky a nohy boli práve z toho úsilného dýchania a ten tlak na hrudi tiež. Situácia sa mi rokmi zlepšila. Dnes už nemávam záchvaty každý druhý - tretí deň. Asi pred trištvrte rokom som absolvovala sedenia u psychologičky. Pomohli mi, ale nenaučila som sa žiadne techniky na zvládanie toho akútneho stavu. Žiadne správne dýchanie…nič. Iba sme sa rozprávali o tom, čo ma trápi doma, v škole, s priateľom. Dlhé roky ma popritom trápilo náhle a silné búšenie srdca…a tak som po absolvovaní terapie zašla za doktorkou, ktorá ma poslala na interné a odvtedy, už je to vyše pol roka užívam Lokren na diagnózu, kt. znie "vegetatívna dystónia". Po tejto stránke mi veľmi pomáha. Srdce už vôbec necítim. No čo ma stále trápi je to uvedomované dýchanie. Obzvlášť posledné 4 mesiace som si všimla že v odbdobí pred menzesom asi tak 3-4 dni nemôžem spávať, mám triašku a lapám v noci po dychu…A neviem už čo robiť. Mám nejaké svoje techniky ako to zahnať, keď ma to "prepadne" ale tomu aby ma to "prepadlo" zabrániť neviem. Môže mi byť aj 3-4 mesiace dobre a odrazu iba tak pokojne sedím a zas to sťažené dýchanie, v okamžiku mi vychladnú ruky, začnem byť nepokojná, prípadne musím vstať a prechádzať sa…mám pocit že umieram. Viem že neumieram, viem že je to len pocit. Ale je taký intenzívny, že tomu človek až uverí.
Možno by som mala zájsť k psychiatrovi ale ďaľšie lieky už brať nechcem. A dôvod prečo sem píšem je ten, že by som sa aspoň chcela porozprávať o s niekým, kto možno prežil niečo podobné, ale bál sa s tým zdôveriť kvôli reakcii okolia. Možno by sme si navzájom mohli poradiť a pomôcť z tohoto nekonečného pekla. Tak mi napíšte na ivanass@post.sk
Ďakujem za každý názor.

Pekný deň vám všetkým prajem:o)