Autor otázky: juro
Ako ďalej... rozvod ?
(číslo príspevku 39.147, zo dňa 14.10.2004. videné 1600x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 39147:
Môj problém mi už prerástol cez hlavu, potrebuje súrne pomoc. Som ženatý asi 9 rokov, je
mi 33 rokov. Moje manželstvo začalo ako veľa iných-niekoľkoročné chodenie, ktoré vyústilo do "všetkými očakávanej" svadby, potom prišlo dieťa-syn. Už počas chodenia dochádzalo k nedorozumeniam medzi mnou a manželkou, hádky, žiarlivostné scény, ale pokladal som to za niečo, čo ku vzťahu patrí a nevenoval tomu zvláštnu pozornosť. Veľmi skoro po svadbe sa hádky striedali s peknými chvíľa stále častejšie. Príčinami hádok boli rôzne - peniaze (museli sme veľa šetriť na byt),moji a jej rodičia,rozdielne názory na trávenie víkendov, moja práca, čím ďalej, tým viac som si začal vytvárať svoj vlastný svet, domov som chodieval čo najmenej, našiel som si prácu, trávil som v nej viac času ako bolo treba,
len preto, aby som nemusel byť doma a prežívať ďalšie a ďalšie hádky. Som nekonfliktný typ,ktorý hádky nemá rád, ale niekedy sa obviňovaniu a osočovaniu mojej ženy nedalo "odolať" a nechával som sa do nich zatiahnuť. Každý ju ale pozná len ako dobrú, tichú a vždy ochotnú osobu.Najhoršie bolo, že žena do hádok pravidelne zapájala
nášho syna, používala pri ňom najhrubšie slová na moju adresu, adresu rodičov,mojich priateľov a pod. Žena proti mne postupne obracala celú moju rodinu(ja som sa do týchto rozhovorov nezapájal,nepotreboval som rozoberať naše problémy pred mojím príbuzenstvom) zhoršovali sa kvôli tomu s nimi moje vzťahy. Začal som chodievať po nociach s kamarátmi, na pivo, len tak flákať sa a nemusieť byť doma. Prestala ma baviť práca, ktorá ma vždy napĺňala. Pod vplyvom hádok a vzájomného odcudzenia sa vyhasol aj náš intímny život - niekoľko rokov dozadu sme spolu nemali sex. Keďže som chlap a s vlastnou ženou to proste nešlo (nie som typ, čo sa dokáže milovať a nemyslieť na všetky tie problémy), pred troma rokmi som mal krátky nezáväzný pomer s jednou ženou,ale okrem toho, že som sa trochu "oslobodil", neprinášalo mi to pokoj v duši. Pred niekoľkými rokmi som dostal myšlienku, že sa musím rozviesť.Povedal som to aj manželke, tá o tom nechcela ani počuť, sľubila, že na sebe popracuje, ale po mesiaci bolo zase všetko po starom, 2x sme boli v manželskej poradni, nepomohli nám. Nakoniec som odišiel z bytu a začal bývať sám.Žene som povedal, ze sa chcem rozviesť a idem bývať preč,že možno sa niečo stane a nájdeme spoločnú reč, aj keď je to nepravdepodobné. Asi pred pol rokom som však mal jeden rozhovor o mojom probléme s dávnou kamarátkou, s ktorou som si vždy veľmi dobre rozumel (mladšou o 7 rokov) a ja som si povedal, aké krásne by bolo mať vedľa seba takéhoto človeka. Nakoniec sme sa dali dokopy (vedela, že som ženatý, že mám problémy a že sa chcem rozviesť).Jej rodina ma samozrejme neprijala dobre, čo chápem, keďže som bol pre nich "ženatý s dieťaťom".Moju priateľku veľmi ľubim a sľúbil som jej, že sa po pár mesiacoch rozvediem. Vyhovovali sme si-mali sme veľa spoločných tém, názory na svet, na spoločne strávené večery a v neposlednom rade aj v intímnej oblasti. Bývame spolu v prenájme kúsok od mesta, plánujeme spolu budúcnosť, neskôr aj dieťa. Tento vzťah však tajím pred ženou, lebo je to nevypočítateľná osoba a je schopná urobiť čokoľvek. Syna vídavam kedy chcem, vodil som ho do škôlky, trávil som "u nich" víkendy. Stalo sa ale niečo "zvláštne" - manželka sa stala iná,stále opakuje, aby som sa vrátil, že už jej nezáleží na ničom, len aby sme boli jedna rodina,že nevie bezo mňa žiť, že ma k životu potrebuje a nikdy nedopustí, aby sa všetko opakovalo, aby som jej dal poslednú šancu a že ak ju dostane, nikdy ju nezahodí, vraj pochopila, že nevie milovať iného
muža, len mňa. Dokonca je ochotná akceptovať aj to, keby som niekoho teraz mal a opustil, alebo keby som sa vrátil a mal sex (iba sex) s inými ženami. Je zmenená, nekonfliktná (nemáme čas sa hádať,lebo spolu nebývame), začala o seba viac dbať, ale problém je,
že ja k nej necítim ASI nič viac ako len ľútosť a "mať rád človeka, s ktorým som bol toľké roky".Neviem,či by ma niekedy dokázala priťahovať ako "žena",som človek
s nadmerným "libidom" a sex je pre mňa veľmi dôležitá súčasť života.Po všetkých tých rokoch neviem pripustiť, že by sa človek dokázal tak veľmi zmeniť. Ľúbim ale svoju priateľku, no stále som nepodal žiadosť o rozvod, sám neviem prečo, možno sa
bojím, že stratím kontakt so synom, možno mám v sebe neujasnený vzťah k žene.Veľa som o sebe premýšlal a dospel som k presvedčeniu, že nie som asi rodinne založený typ, ktorý chce mať veľa detí,navštevovať príbuzenstvo.Rodina-to je pre mňa predstava pokojnej
nie veľmi početnej domácnosti, kde má každý ten svoj kúsok kľudu,ale zároveň si vedia títo ľudia pomôcť. Vzťah s priateľkou tiež nie je bez hádok, je mladá, nemá živ. skúsenosti ako ja. Keďže zatiaľ nekonám v oblasti rozvodu nič, začína náš vzťah trošku pokrivkávať a tiež sa prejavujú vlastnosti, ktorých sa bojím- ako žiarlivosť, urážlivosť, prílišná naviazanosť na rodinu,ale stále ju ľúbim a NEVIEM
si predstaviť, že by som bol v živote raz bez nej,ťžko sa to vysvetľuje,mám strach žiť s ňou,ale teraz si neviem predstaviť žiť bez nej.Ja viem, že som si tento stav spôsobil sám,
ale chcem to vyriešiť, no neviem ako,nechcem prísť o lásku,ani ju trápiť mojou nerozhodnosťou,nechcem stratiť syna, nechcem aby moja žena ďalej trpela láskou ku mne, ktorú asi neviem opätovať,nechcem aby trpel môj syn stratou otca a chcem byť aj ja trochu šťastný. Dá sa nájsť v tejto situácii
riešenie ? Určite sa tu nájde veľa takých, ktorí budú moralizovať a hovoriť o zodpovednosti, ja im to neberiem,kto to neprežije,nevie.Uvítam však každú radu,nápad ako byť znova šťastný.