Odpovedal: Martina
Re: Schizofrenia
(číslo príspevku 256.809, zo dňa 21.08.2022. videné 74x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok
 

Text príspevku číslo 256809:
Velmi pekne dakujem za odpoved, nieco som si o tom precitala a musim povedat, ze to bolo strasidelne citanie. Rozhodla som sa, ze do toho nejdem. Mne je ho aj luto, lebo on za tu chorobu nemoze. Ale ja nie som dost silna, aby som nieco taketo ustala. Dozvedela som sa teraz, ze prvy krat s tym bol hospitalizovany v roku 2010, cize to ma uz dlho, takze tam nie je sanca, ze sa vylieci. Pred kratkym casom bol zas hospitalizovany, neviem ci prestal brat lieky alebo mu prestali zaberat, bolo mi trapne sa vypytovat. Ale uvedomila som si nejake veci, ktore mozno suvisia s jeho chorobou, ale mozno aj nie. On by chcel byt stale len so mnou, kazdu volnu chvilu a furt na mna tlaci, nech sa stretneme, nech pridem k nemu, aj ked nechcem. Sprvoti mi to bolo prijemne, lebo som mala byvaleho co ma mal na haku, na spravu odpovedal najskor na druhy den, ale vacsinou vobec. A ked som sa ho spytala ci sa cez vikend stretneme tak vzdy bola odpoved neviem. A zrazu niekto, kto mi stale vypisuje, vyvolava, chce byt so mnou. Ale uz to prekracuje urcitu hranicu a ide do druheho extremu. Dokonca je na mna ziarlivy, hoci sme si spolu este nic nezacali. Len ked sa chvilu rozpravam s inym muzom robi nanho divne opicky a snazi sa ma od neho odtrhnut. Tiez je to divne, kedze sme spolu este nic nemali, ani pusu. Rozhodla som sa z toho vycúvať, musim mu to nejak setrne oznamit aby som ho nezranila, lebo mi ho je luto a viem, ze to ma a bude mat v zivote tazke.