Odpovedal: Soňa Re: otazka na psychologa resp. psychiatra (číslo príspevku 250.757, zo dňa 12.03.2017. videné 151x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 250757: Zas po čase sa vraciam k môjmu bratovi.Je bez práce s mizerným invalidným dôchodkom, žije s našou mamou , ktorá je už veľmi stará a pomaly chradne. Sú na seba silne naviazaní, veľmi sa majú radi. So mnou a s ďalším bratom brat moc nekomunikuje, vníma nás, že sa mu len staráme do života a NIČ nekoná pre zlepšenie toho svojho. Napr. dali sme vypracovať darovaciu zmluvu maminho bytu na neho so súhlasom nás všetkých, aby mal istototu do života bez mamy. Nedotiahol to, nechce. Nechce riešiť vôbec nič čo mu aj môže priniesť profit napr. príspevok v hmotnej núdzi. Liečenie u psychiatra pred dvomi rokmi nechal a nechce ani počuť o pokračovaní napriek depresiám a obávam sa aj labilite v otázke alkoholu. Je ťažšie mobilný, niekedy máva bolesti , odreniny....hlavne má nedôveru vo všetko. Stále tvrdí že tu dlho nebude že načo čokoľvek spraviť....Teraz sú s mamou navzájom ako tak motivovaní, no skôr neskôr brat ostane sám ...Bojíme sa čo príde potom. Nevieme mu pomôcť, odmieta nás....Aj teraz som počula jeho hlas "kto to zas vola?" keď mama zdvihla môj telefonát . S druhým bratom nám na ňom záleží ale ozaj nevieme nájsť spôsob ako ...Ja som toho názoru že ak by pokračoval v psychiatrickej liečbe mohlo byť všetko iné. Počas toho polroka keď AD bral bol komunikatívny, zdielny, no nechal to. Vraj sa k nemu doktorka zle chovala . Rada by som ho videla tešiť sa zo života, starať sa o seba o život, fungovať. Ľudia s jeho postihnutím pracujú, majú rodiny, dokonca športujú . Obávam sa však že to smeruje k zlému koncu a ja si vyčítam že tomu neviem zabrániť.