Odpovedal: Sona
Re: otazka na psychologa resp. psychiatra
(číslo príspevku 246.482, zo dňa 22.12.2014. videné 235x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok
 

Text príspevku číslo 246482:
Brat i ked je ZTP je nastastie s kompenzaciou relativne mobilny, teraz uz zial bez soferaku a uz aj bez prace, ma hromadu kamaratov a aj priatelku, sice z ineho mesta, on zije s mamou. Po navsteve psychiatra sa nam konecne zveril ze trpel uzkostami a liecil to vydatne alkoholom. Tato navsteva v nom vzbudila odhodlanie a hlavne nadej ze sa zbavi uzkosti , zacal brat antidepresiva .Ja som daleko od nich, dalsi brat v tom istom meste . Casto sa stretavame ci uz u nich alebo chodili k nam ,nikdy sme si neuvedomili ze sa nieco deje, problem s alkoholom sme my nevideli a co sa dialo doma nam mama tajila aby brat vyzeral v nasich ociach len dobre. Teraz ich dovezieme na sviatky opat k nam. Ano je chyba ze toho psychiatra nenavstivil v minulosti, nik si to neuvedomil. Avsak nas mal pri sebe odo dna urazu a nielen to. Pri kazdom kroku ci uz islo o riesenie jeho prace, roznej komunikacie s uradmi, zabezpecenie auta, kurzov, schopnosti a moznosti uzivania PC a internetu , ale aj zoznamovacich portalov...Podporovani sme ich s mamou aj financne aj materialne ked bolo treba . Brat bol vsak často velmi vztahovacny, urazlivy,dost pasivny, castokrat sa s nim zle komunikovalo , so svojim trapenim sa nam nikdy nezveril...No bol a je to nas brat. Verte mi celych tych 32 rokov bolo tazkych aj pre nas . Mama zostarla, pomaly aj ona potrebuje pomoc . V kazdom pripade mu teraz nik nevycita co sa stalo a podporujeme ho vsetci v odhodlani v novy zivot. Nuz a caka nas opat riesit prakticky ako a z coho budu s mamou zit .