Odpovedal: Dagmar
Re: otazka na psychologa resp. psychiatra
(číslo príspevku 246.446, zo dňa 17.12.2014. videné 248x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok
 

Text príspevku číslo 246446:
To je dobre - ze ste to pre neho urobili. Prisnost - myslim, ze vystiznejsi vyraz by bola doslednost. Prisnost je bohuzial casto aplikovana prehnane v tom zmysle, ze to rychlo sklzava do tvrdosti a naslednom negativnom vnimani a odozve cloveka, ktoremu je prisnost adresovana.
Preto sa ovela viac priklanam k adekvatnej doslednosti - ktora je potrebna pri vsetkych ludoch, ktori su od niecoho zavisli, lenze musite to brat individualne za uvedomenia si vsetkych aspektov bratovho zivota, fyzickeho a psychickeho stavu a toho, co doteraz prezil.
Je tazke najst to spravne davkovanie, ale vsetko, co v nom bude asociovat pocity, ze ho degradujete, odmietate, trestate za to, co spravil, sposobi este silnejsie depresie, este väcsie pocity menejcennosti, s ktorymi sa beztak musi den co den vyrovnavat a pasovat...a to desiatky rokov.
Je to tazke aj pre Vas, to bez debaty, urcite si zozente aj VY ako rodina psychologicku pomoc a rady odbornikov vratane odbornikov ohladne odvykacej kury a co dalej s tymto clenom rodiny, aky pristup zvolit.
Ostatne je velmi zavisle od bratovej osobnosti, charakteru, potrieb, a to aj emocionalnych.
Ak on sam skutocne chce, urcite ho podporte a NAPRIEK tomu, co urobil a uz to vratit spät nemoze, stojte za nim.
Ale musi vela urobit aj on sam.
Myslim, ze ak tu odvykacku da, fakt si zasluzi, aby ste ho nenechali v stichu.
Keby sa to stalo Vam, iste by ste tiez nechceli, aby Vas rodina odpisala (hoci IBA moralne...).
To su strasne nasledky pre tych ludi, mnohi sa uz nikdy nespamätaju.