Odpovedal: Andrej
Re: Zuzene videnie, Tetania, Migrena - kedy sa to
(číslo príspevku 246.150, zo dňa 27.10.2014. videné 685x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok
 

Text príspevku číslo 246150:
Teraz po viac ako 3 rokoch sa vratim k tomuto svojmu prispevku aby som napisal ako to potom dopadlo.

Takze pochodil som nejake tie vysetrenia, MRI mozgu bolo v poriadku, takze neslo o nador.
A ostal som v zasade len s diagnozou tetania k comu cast mojich priznakov sedela a cast nie,
ale v zasade sa neponukalo ani ziadne vyrazne riesenie okrem brania magnezia co som bral a stale som sa citil zle.
Zufalo som sa prehrabaval v roznych prispevkoch na internete a vsade narazal na zufalcov co vo forach
popisuju rozne hrozostrasne vlecuce sa problemy pri roznych diagnozach ako borelioza, chlamidie a kadeco ine.
Nic z toho nesedelo uplne na mna, a zase vlastne vsetko sedelo aspon trochu.
Porobil som si nejake testy aj z vlastneho ako samoplatca a nenasiel som ziadnu zakernu chorobu.
Obvodny lekar povedal ze som vlastne zdravy a ze sa vo mne moze vrtat do dochodku, co mi naznacilo
ze mi asi velmi nepomoze. Problem vsak bol ze som sa stale citil zle.
A o to zufalejsi som bol, ze som mal pocit ze u obvodaka som proste skoncil,
pricom to by mala byt cesta kde sa o vas niekto postara.

Nasledne som si sam povedal ci to nemoze byt len psychologia aj ked sa mi to nezdalo a siel som k psychologicke.
Tam som mal asi 10 sedeni, kde ma ciastocne ukludnila ze mi nic nie je, ale stale to nebolo ono.
K zaveru sa vyjadrila ze by som mozno mohol skusit psychiatra a lieky, ale ze ten vedla nej berie skor
vaznejsie pripady, co ma teda skor vystrasilo, ze nechcem aby mi teraz niekto nasadil nejake driaky ze budem len slintat
ako po lobotomii.

Nakoniec ma viac menej manzelka presvedcila aby som siel do jedneho stacionaru kde aj ambulantne ordinoval jeden
pan doktor psychiater. Tak som teda prisiel, rozpovedal som svoje priznaky a on hned ze to je jasne ze to je panicka porucha.
Lenze ja tvrdohlavec ze tak ja skusim prirodne lieciva ako valerianu a podobne. A on na mna netlacil.
Tak som pol roka bral kozlikove kvapky a bolo to iste lepsie ako na zaciatku ale stale som si nebol sebou isty.
Nakoniec som vyskusal lieky - elicea a sulpirid belupo. Takmer hned som pocitil upokojenie.
Strasidelne vedlajsie ucinky popisovane v letakoch sa nastastie vobec neprejavili.
Ak vobec nejake vedlajsie ucinky boli, tak len velmi mierne, rozhodne lepsie ako to co som prezival.

Momentalne beriem lieky druhy rok a v zasade sa citim dobre. Spatne hodnotim tu siatuaciu proste tak, ze z dlhodobeho vypetia,
hlavne stresov v praci (vtedy by som ale tvrdil, ze je to stale v pohode) som sa de-facto zosypal po porode mladsej dcery kde sa to
skomplikovalo s prezivanim udalosti doma a cele to na mna dolahlo, vlastne ale v momente ked uz doslo k istej ulave, ze sa mala uz narodila.
Tym dlhodobym napatim sa v tele/mozgu proste porusila rovnovaha a spustili sa uzkosti, ktore sa prejavovali nie takym niecim co by clovek
cakal, ze jaj bojim sa, ale prezivanim symptomov ktore sa zdaju skutocne, ale pritom clovek vnima iba extremne prehnane.

A este mozno jedna vec, ked som v minulosti cital taketo pribehy, hned som si hovoril ze dany clovek berie lieky a ze to je hrozne a bal som sa toho.
Ale vnimam to teraz tak, ze tie lieky cloveka upokoja a umoznia tomu aj samouzdravnemu procesu v mozgu aby vobec fungoval a aby sa veci
davali do poriadku. Ked sa clovek uz citi dlhodobo dobre moze sa postupne davka znizovat, co viem ze sa u podobnych pacientov ako ja robi.