Autor otázky: Michaela
Ignorácia
(číslo príspevku 244.529, zo dňa 11.05.2014. videné 495x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 244529:
Dobrý deň. Ani neviem ako začať... Som 13 rokov vydatá. Svojho manžela ľúbim, ale niekedy rozmýšľam nad rozvodom. Máme dve deti. O celú domácnosť (varenie, pranie, upratovanie, žehlenie, odpadky...) sa starám sama. Ja viem, že manžel je unavený z práce, ale aj chodím do práce a starám sa sama aj o všetko ostatné. Problém je v tom, že sa s ním nemôžem ani pozhovárať o svojich pocitoch, o potrebe mi trochu pomôcť. Ked príde domov, tak si sadne k televízoru, nasadí si sluchadlá, pozerá televízor, popri tom sa hraje na mobile , alebo na ipade hru a nás (deti a mňa) ignoruje. Takto sedí neskoro do noci. Ked si idem k nemu sadnúť a niečo mu povedať - zážitok s deťmi, niečo z rodiny... - hned ma zruší, že teraz pozerá a znovu ma ignoruje. Ani neviem kedy ide spať. Ráno sa znovu o všetko starám ja - príprava raňajok, desiatu pre deti, zobudenie detí, dohliadnutie,aby sa najedli a obliekli a mohli sme včas odísť z domu: deti do školy a my do práce. Manžel sa zobudí, postará sa o seba a sadne si do auta, kde nás čaká. Ak meškáme, lebo sa drobcom nechcelo vstávať, alebo nás niečo iné zdržalo, tak mi to vyčíta celú cestu v aute. Ked mu poviem, aby mi nabudúce pomohol a bude to rýchlejšie, tak sa tvári že ma nepočuje, alebo mi odvrkne, že on si musí pospať... Priblížne pred mesiacom sa prestal so mnou baviť ako s manželkou a začal ma brať ako domácu, čo sa stará aj o deti. Dôvod bol ten, že som mu vopred neoznámila, že si beriem pol dňa dovolenku. Bola som po chorobe a strašne ma bolela hlava. K tomu všetkému mi volala aj mama, že sa necíti dobre. Tak som ju išla pozrieť a od mamy som išla hned pre deti do školskej družiny a domov. Aj som bola rada, že som s deťmi skôr a máme viac času na domáce úlohy a zábavu. No od tohto dňa je manžel úplne iný. Za každú maličkosť na mňa kričí, ale len ked to nikto nepočuje. Pred deťmi a inými sa správa veľmi milo. Jeden večer bolo treba ísť s mamou do banky pomôcť jej vyriešiť jeden problém. Pýtala som sa manžela, či ide on, alebo bude s deťmi a idem ja. Jemu sa nechcelo a ja som ,,dostala povolenie,, ísť, ale pod podmienkou, že deti uložím spať a počkám kým zaspia. Mladšie dieťa už aj spinkalo, ale starší syn bol ešte na toalete. Už bol umytý, prezlečený do pyžama. Len má taký zvyk ísť pred spaním na toaletu aj na pol hodiny a tam si čítať (má 12 rokov). Tak ja som sa už zberala preč, ved z toalety ide sám do postele a uloží sa spať ako každý večer, už je veľký. No môj manžel začal po mne doslova vrieskať aj pred mojou mamou, že som porušila dohodu a nesplnila som podmienku dovolenia môjho odchodu. Bola som v šoku, lebo doteraz na mňa takto nekričal a nehovoril takéto nezmysli. Od tohto dňa je to ešte horšie. Chcela som sa s ním o tom pozhovárať, aby sme si to ujasnili, vyriešli tento problém... Odmietol ma s tým, že až ked si priznám vinu a ospravedlním sa mu, potom sa môžme o tom spolu baviť, že sa mám nad sebou zamyslieť a porozmýšľať o sebe. Ja nechodím nikam, len do práce, na nákup, som s deťmi, starám sa o svokra a ked treba pomôžem mojej mame- to skôr výnimočne. Odvtedy ma ignoruje ako manželku. Cítim sa iba ako jeho domáca. Predtým sme sa milovali často, no odvtedy sa ma ani nedotkol. Domov z práce chodí neskoro a včera mi oznámil, že za týždeň ide na jednu akciu do Tatier na dva dni. Ked som spýtala na akú, tak sa nemám starať, je to jeho vec. Neviem ako sa mám k nemu priblížiť, aby sme to vyriešili. Obávam sa, že má milenku a preto sa takto správa, vlastne mu to vyhovuje... Do manželskej poradne nechce ísť, že nie je blázon... Neviem ako dalej.