Autor otázky: Barbora
sociálna úzkosť
(číslo príspevku 244.170, zo dňa 08.04.2014. videné 305x)
ODPOVEDAŤ
 

Text príspevku číslo 244170:
Dobrý deň,
mám 25 rokov a môj problém sa týka obyčajného "fungovania" v spoločnosti.
Nikdy som nebola príliš sociálne zbehlá, ale poslednou dobou sa tento "stav" natoľko zhoršil, že ma obmedzuje v bežnom každodennom živote, najmä preto, že nie som schopná udržať si stálu prácu, zovšadiaľ odchádzam, nemám žiadne hlbšie dlhotrvajúcejšie vzťahy s inými ľuďmi. Čoraz častejšie sa začínam izolovať v byte so zatiahnutými žalúziami, niekedy mám problém ísť hoc aj do obchodu.

V praxi to vyzerá ako obrovský "stres" z prítomnosti ľudí (a to aj v prípade, že ide o ľudí dlhé roky známych). V spoločnosti mi prestane "zapínať" normálne vnímanie sveta, som dezorientovaná v priestore, nervózna, mám závrate, trasú sa mi ruky, potím sa, je mi zle od žalúdka, vidím okolité dianie ako spoza hmlového závesu, mám kŕč v tvári, neprítomný výraz, všetko sa odohráva niekde ďaleko, mimo mňa, spomalene rozmýšľam, nemôžem sa sústrediť, nedokážem nadviazať očný kontakt s inými.
Tento fyzický stav sa odvíja od toho, že mám pocit, že sa všetky pohľady upierajú na mňa, negatívne ma hodnotia, vysmievajú sa mi, sledujú aká som nanič, hovoria o mne za mojím chrbtom, niekedy aj priamo predo mnou pomocou dvojzmyslov, či zdanlivo nevinných metafor. Neviem to zvládať, takýto pocit ma ovládne vždy a všade. Mám problém chodievať verejnou dopravou, či len tak prejsť po zaľudnenej ulici. Väčšinou z tohto dôvodu preruším vzťahy (lebo cítím krivdu, že ma tí ľudia klamú a v skutočnosti som im len na smiech), odchádzam po chvíli z každého kolektívu, mením zamestnania... už si neviem rady.... na koho sa obrátiť ? Ako postupovať ?

Ďakujem