Odpovedal: Jara Re: Zivot v beznadeji-pokracovanie z r. 2012.. (číslo príspevku 243.407, zo dňa 06.02.2014. videné 232x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 243407: Igor, tento príspevok aj tie z minulosti sú dlhé, ale dala som si námahu a väčšinu som prečítala. Nebudem Vám písať rovnako dlhé odpovede. Zhrniem čisto pragmaticky čo ma na prvé čítanie napadá: Syn s nevestou urobili krádežou veľmi závažnú chybu a súhlasím, že ste to museli oznámiť na polícii. Z toho ale samozrejme nateraz vyplýva, že kontakty sa prerušia. Teraz nie je možné komunikovať láskyplne, s dôverou. Toto vám musí byť jasné. Synovi ste s láskou pomohli vypiplať dieťatko. Berte to takto a bodka. S láskou ste dávali, od vnúčika aj lásku dostávali. To už bolo a nemeňte to spätným pohľadom akože koľko to stálo a čo všetko ste dali, spravili. To bolo dobré, obojstranne s láskou dávané aj brané (myslím vnuka, nie syna). Teraz je "bojová situácia". Tá sa musí nejako vyriešiť a nádej na dôverné vrelé vzťahy je minimálna. Prečo staviate zmysel vášho života na tomto jedinom, či budete alebo nebudete mať kontakt s vnúčikom? Máte aj ďalšie dieťa, a máte aj svoj vlastný život. Umenie je nájsť zmysel a uspokojenie vo svojom vlastnom živote. Keď nič od nikoho nečakáte. Ak to tak cítite, tak dávajte. Ale bez očakávaní. V naplnenom živote, ktorý si samy (aj každý sám, aj spolu s manželkou) zmysluplne usporiadate tak, aby ste dokázali byť spokojní. K tomu treba kusisko pokory. Málokto celkom chápe, čo to je. Jednou vetou je ťažké napísať, čo všetko to obnáša. U vás najviac to, že dokážete prijať túto situáciu, ktorú neviete zmeniť. A žiť tak, že vy ste spravili všetko pre to, aby vás netlačilo svedomie. To ostatné je ich život, ich voľba. Už neberte viac na seba "s*ačky" vášho syna. Ospravedlňujem sa za výraz, ale je jediný adekvátny. Stiahnite sa z tejto scény.