Autor otázky: Barbora
|
Velky zivotny problem
(číslo príspevku 242.336,
zo dňa 24.10.2013.
videné 420x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 242336:
Zelam pekny den. Moj problem spociva v tom, ze sa nam po dva a pol roku nepodarilo otehotniet. Z vlastnej iniciativy som navstivila centrum, kde mi lekar oznamil, ze som uplne zdrava (manzela som prinutila po roku a pol na spermiogram, vysiel v poriadku) a diagnoza je idiopaticka neplodnost. Lekar mi povedal ake su moznosti, rozhodla som sa pre inseminaciu. Hoci som doma vyrozpravala manzelovi skusenosti u lekara a to, ze mame len 1,5% sancu za mesiac otehotniet - po dvoch rokoch sa to takto znizilo, absolutne s inseminaciou nesuhlasil, milym hlaskom sa ma snazil presviedcat, ze sa budeme snazit nadalej doma. Ja som uz so psychikou v koncom, mam 34 rokov a velmi tuzim po dietatku, som kvoli tomu nestastna a placem kazdy den. Zlepsila sa mi nalada po tom, ked lekar povedal, ze sa s tym da "nieco" robit a manzel mi ju uplne rozdupal, nechal ma v tom samu, nemam sa na koho obratit. Beriem to od neho ako velku zradu, moje pocity voci nemu su velmi negativne a uz tyzden s nim nie som shopna rozpravat. Keby mi dal facku, nebolela by az takto. Neviem, co mam robit, viem len to, ze ked jedneho dna prehovorim, nebudem s nim vediet intimne zit.
|
|
|