Autor otázky: Lucia
Neustále nočné jedenie
(číslo príspevku 239.881, zo dňa 28.04.2013. videné 360x)
ODPOVEDAŤ
 

Text príspevku číslo 239881:
Chcela by som prosím vedieť, na koho sa mám obrátiť so svojim problémom, ktorý trvá už 5 rokov. Ide o nočné jedenie.
Večer, keď si ľahnem, asi po 1 hodine spánku sa zobudím a automaticky idem do kuchyne jesť (zjem hocičo). Potom idem spať a následne sa zobudím 2 niekedy aj 3x a vždy idem do kuchyne, najem sa a potom si ľahnem spať. O hodinu sa zasa zobudím ... Za noc to vychádza niekedy aj 4x. Zo začiatku som chodila jesť len 1x a posledne asi 3 roky už tých 4x. S chodením do kuchyne a jedením končím okolo 3,00 hod. no a spím do 7,00, potom vstávam do práce.
Nedá sa to ovládať, nemôžem povedať, že som v polospánku, všetko si uvedomujem, ale neviem to ovládať, otočiť sa bez jedenia a ľahnúť si naspäť do postele. Skúšala som to nahrádzať len pitím, vody, alebo dať si zamknúť kuchyňu, aj tak som potom hľadala po celom byte ten schovaný kľúč, lebo potom som bez jedenia do rána nezaspala. Pýtala som sa praktického lekára, na koho sa môžem s problémom obrátiť,ale povedal mi, že nevie, že by sa tomu niekto venoval a mám prestať piť kávu,aj keď som sa tomu zasmiala,tak som ju 1/2 roka nepila, ale nič.
Jedenie a váha: Počas dňa sa snazím obmedzovať kalorické jedlá, cez deň som na delenej strave, pretože viem, že v noci to aj tak dobehnem, resp. aj predbehnem. Ráno absolutne nejem, pretože som plná a nafúknutá z toho, čo zjem v noci. Niekedy si z noci ani nepamätám čo všetko som pojedla, len ráno nachádzam prázdne obaly /sladkosti, saláma, jogurt, zmrzlina/. Preto sa posledné roky intenzívne venujem cvičeniu, aby som aspoň takto zakryla nočné jedenie. Kebyže necvičím, bola by som veľmi tučná. Viem to, pretože máme takú genetiku v rodine. Keď som mala 17 rokov, prešla som anorexiou na váhu 49 kg, potom to prešlo na bulímiu. Tento problém mi pomohla vyliečiť moja rodina, takže lekárske vyšetrenie som neabsolvovala. Dnes mám 31 rokov, výšku 170 cm a váhu 67 kg. Z tohto môjho nočného jedenia som v deporesiách, nemám záujem o akýkoľvek život, stala som sa viac-menej introvert a veľmi to trápi aj môjho manžela, ktorý by mi chcel veľmi pomôcť, ale nevie ako. Prosím pomôžte mi, pretože som zúfalá a trápim tak aj môjho milovaného manžela...
Posledne kedy som sa skutočne vyspala, bolo 10 dní, keď som bola veľmi chorá, mala som teploty a brala som Amoksiklav /antibiotika/ a paralen. V tom čase som bola najšťastnejší človek na svete, pretože som sa ráno zobudila hladná!!! a mala som úplne prázdne brucho. Skvelý pocit! A zobúdzala som sa oddýchnutá, síce chorá ale vo veľmi dobrej a pozitívnej nálade. Apropo svoj problém som minulý rok riešila aj so psych., ale nepomohlo. Predpisoval mi len Rivortil a nejaké antidepresíva /viac druhov, keďže som k nemu chodila vyše 1/2 roka/, po ktorých som však bola oveľa viac v depresiách, bez chuti do života a totálne bez chuti na intímny život.
Prosím pomôžte mi, pretože nevládzem takto ďalej žiť.