Text príspevku číslo 239691:
Jara, no ja osobne som dosla napriklad k poznaniu, ze vzdy, ked som nedala na svoj pocit, tusak, intuiciu, nazvime to ako chceme, ci uz ohladne ludi, situacii, rozhodnuti, vzdy som na to skaredo doplatila. Vzdy. Takisto urcit si hranice od - do, vo vsetkom. Casto je to o tom, ze sme nemali sancu sa to naucit skor, nebol priestor, nebolo nam to dovolene, ale tak kym sa clovek - hoci pomaly, posuva vpred, je vsetko OK...Niekedy je to ale dost velky uzas, zistit, ze veci sa maju inak, ako si clovek roky myslel, rovnako u ludi, neraz prave ti, ktori boli inymi odsudzovani, sa casom ukazali ako ovela lepsi a doveryhodnejsi ako ti ostatni, len ti druhi mali problem s ich priamostou, uprimnostou, co na srdci, to na jazyku atd...Ludia casto skor uprednostnia druhy typus ludi, ktori hovori to, co chcu ludia pocut, liskaju sa, tasia si vlastnu cesticku, zalezi im na ich imidzi viac ako je dobre, nedokazu si priznat chybu, uznat omyl.. Ludia maju velmi vela absurdnych predsudkov a pre mna osobne primalo sami premyslaju, prilis zriedka si robia VLASTNY usudok, na zaklade vlastneho poznania, citenia, pozorovania, malo pocuvaju, prirychlo reaguju, prirychlo odsudia,hoci nepoznaju pozadie....ach jo. Mame sa co ucit, vsetci.
|