Odpovedal: Daniela2 Re: Ako otvoriť oči manipulovanému človeku? (číslo príspevku 239.361, zo dňa 03.04.2013. videné 328x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 239361: Jana38 ja s vami absolútne súhlasím, ja som už dávno pochopila, že je to o mne, veď o tom sme sa aj s Dagmar a ostatnými bavili, len sa mi dlhé roky nedarilo získať nadhľad nad celou situáciou a pripúšťala som si viac ako bolo zdravé. Ja som celú túto našu situáciu rozoberala s viacerými odborníkmi z oblasti psychiatrie a psychológie, ktoré som kvôli pretrvávajúcim problémom navštívila a žiaľ mi všetci potvrdili, že správanie mojich svokrovcov je patologické a že problém nie je v dieťati. Mňa najviac trápilo, že manžel sa k tomu odmietal vyjadriť, strčil hlavu do piesku a tváril sa, že problém neexistuje, čo bolo pre mňa veľmi zraňujúce. Ja nevravím, že som svätá, práve naopak, vždy som hľadala vinu v sebe, vo svojom dieťati, dokonca bolo obdobie, kedy začala byť veľmi autoritatívna vo výchove, lebo som mala pocit, že len takto niečo dosiahnem, no samozrejme, to bolo čoraz horšie ... . Viem, že sama som bola veľmi nezrelá a naivná vo svojich predstavách (brali sme sa, keď som mal 23 rokov a dcéra sa narodila, keď som mala 26) a veľa vecí som si predstavovala inak (napr. bývanie, manžel sa spoliehal na vlastných rodičov, že to za neho vyriešia, dva roky po svadbe sme bývali u jeho starej mamy - svokrinej svokry, keďže ja som bola tesne po škole a nemala som vlastné finančné prostriedky na bývanie), preto bolo pre mňa veľmi ťažké hneď od začiatku zápasiť s takými vzťahovými problémami dokonca s vlastným manželom. Cítila som sa ako chytená do pasce a rovnaké to bolo aj po narodení dcéry a syna, pretože som si neverila, že to sama zvládnem, že som dobrá mama, až keď boli dcériné afektívne záchvaty neúnostné a ja na pokraji zrútenia som začínala chápať (to som už medzitým prešla kadejakými vecami, napr. som skúšala rodinné konštelácie a verila, že problém je niekde medzi nebom a zemou :-)), že problém je vo mne a že len ja to môžem zachrániť a vybudovať si harmonickú rodinu. Od kedy som toto pochopila a začala sa "meniť" a príjmať veci také aké sú začalo sa všetko meniť k lepšiemu, dcéra nadobudla pocit istoty (vo mne), ktorý jej tak veľmi chýbal, upokojila sa a prestala mi nastavovať zrkadlo. No nový problém začal, keď si uvedomila, že u svokrovcov je to o niečom iné a začala im nastavovať zrkadlo a "vychovávať" ich, čo oni nepochopili a ja som nevedela, čo s tým mám robiť, podporu u manžela som nenašla, keďže jemu ich chovanie patologické nepripadá (čomu sa nečudujem, keďže iné nepoznal). Mne je jedno akí sú, ja som už konečne pochopila, že ich nezmením, teraz išlo o to, nájsť nejakú formu, hranice, ktoré budú akceptovať, keďže tu majú vnúčatá (keby sme nemali deti, tak to ani neriešim, jednoducho sa nestretávame) a svojim spôsobom majú o ne záujem. Viem, že toto je dobrá škola aj pre moje deti, lebo sa učia vychádzať s rôznymi povahami (ja som takejto lekcie bola v detstve ušetrená) a temperamentami a konečne sa Jana38 dostávam aj k tomu, čo ste písali vy, aj ja sama. Je to lekcia aj pre mňa, ktorá si ma počkala v neskoršom veku a ktorá dokonale preverila moju osobnú silu a sebavedomie a naučila ma veriť si! Za čo som veľmi vďačná a konečne po x rokoch na tom vidím niečo pozitívne! Dúfam, že už nikdy neskĺznem do detinskej roviny, kedy ma budú takéto situácie iritovať a budem čerpať z pocitu, že som pre seba a svoju rodinu urobila to najlepšie, čo som mohla a budem im vzorom, tak ako je pre mňa vzorom napr. moja mama, ktorá vytvára neskutočnú harmonickú atmosféru v rodine a všetci sa cítia dobre. Amen :-))