Odpovedal: Zufala Re: ako dalej (číslo príspevku 237.799, zo dňa 07.01.2013. videné 187x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 237799: Vsetko, co sa doteraz stalo ma zaroven posunulo dalej, obrazne povedane. Vytvorila sa vo mne akasi "stena" alebo bariera, ktora mi uz nedovoluje robit urcite veci. Dnes uz nemam problem povedat nie, co som v minulosti mala. Akoby sa cosi vo mne zlomilo. Nemyslim si, ze mama nerozoznava dobro a zlo, skor si myslim, ze ma zufalu situaciu, ktora ju vedie k nezmyselnemu konaniu. Ja vsak take chovanie uz odmietam. Uz ma nedokaze hocico rozhodit, navonok posobim pre nu chladne, avsak stale su urcite veci, ktore ma rozhodia riadne. Mama reaguje utocne, avsak uz o par hodin je schopna si priznat vinu a ospravedlnit sa. Ona "skor striha ako mera". Nepremyslenie vybehne na cloveka (nielen na mna, aj na cudzich) a potom toho lutuje. V praci robi chyby, aj s tymi dodakmi (aj ked si myslim, ze niektore umyselne), lebo je duchom nepritomna. Stale sa nevie vysporiadat s tym, ze musela predat svoj byt. Chcem ju skusit dostat aspon k psychologovi, ak nie k psychiatrovi. Po tyzdni ignoracie komunikujeme, na moj podnet zareagovala pozitivne, nemala odvahu sa mi ozvat, nevedela, ci sa vobec moze k nam vratit. Ona by najradsej uz sama byvala, avsak nie je zatial v jej financnych moznostiach, aby si opravila zakladne veci v byte, bez ktorych tam nemoze fungovat. Avsak ja uz financne toto riesit nemienim a ani nebudem. Pohadame sa, napise mi par "teplych slov", avsak som zistila, ze znasam omnoho horsie to, ked s nou nekomunikujem vobec. Dakujem za Vas prispevok, mate pravdu, citala som ho opakovane, ale ja musim najst nejaky kompromis. Vela veci sa z mojej strany zmenilo a zmenila som sa aj ja sama. Nie som nicim mame zaviazana, ani nemam voci nej zle svedomie. Zistila som vsak, ze mama sa musi naucit, ze pomoc nie je mojou psou povinnostou, ale vecou chcenia a mojho uvazenia. Cize ked odmietnem nieco, co nechcem urobit, hlavne po predoslych skusenostiach, nemozem byt automaticky za to osocovana, ale mama musi akceptovat, ak nie pochopit, musi jednoducho respektovat, ze to je moje (alebo nase s manzelom) rozhodnutie. A ona zatial tohoto schopna nie je, az na niektore. Mozno preto, ze ma situaciu taku aku ma. Avsak ja, ani moj muz sme ju do nej nedostali. Caka ma rozhovor, ktorym ju chcem uviest do obrazu, co si neprajem a co nemienim tolerovat. Zatial neviem ine spravit.