Odpovedal: Lena
Re: sama na Vianoce
(číslo príspevku 237.150, zo dňa 04.12.2012. videné 316x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 237150:
Dakujem Dagmar, uz som si myslela, ze je to az take tazke ma pochopit a som si robila starosti... viem, mozno si ostatny myslia, ze som sebecka a myslim len na seba, ale ono je to po prvykrat co som pripravena naozaj nieco spravit pre seba.Ja som tu vzdy bola len pre moju "rodinu", mam 3 bratov, 2 su starsi, 1 je mladsi, vzdy som sa musela o nich starat, aj som to rada robila, ale ak sa nad tym zamyslim, tak som sa tym uplne znicila...s 10-timi rokmi som chodila rano o piatej do obchodu doplnat regale,aby som zarobila par korun,aby mali moji bratia co jest, potom som sla do skoly, po skole nakupit, domov navarit,urobit ulohy,vecer som chodila opatrovat deti tak 3-4 krat do tyzdna a to velakrat aj do 1-2 rana,takze nebolo to jednoduche...v 18-tich som sa vybrala do Rakuska,bola to jedina moznost ako sa dostat prec z domu,co som si tu prezila vam ani nebudem pisat... ale vzdy som sa vracala domov, stacil jeden telefonat a Lena uz letela na vlak... az tento rok po totalnej vycerpanosti,psychickej,fyzickej som konecne pochopila, ze to takto nejde dalej. Asi tak pol roka sa snazim neist domov, len myslienka na to ma prinasa do zufalstva... a ak si niekto mysli, ze som sebecka a mam radsej pomahat inym, ktori to viac potrebuju, tak sa pytam, kto to potrebuje viac? Nam mama aj cely tyzden nedala jest, a vodu sme pili potajomky zo zachoda - tak sorry, ale ak dnes ludia nemaju pocitac, najnovsiu telku, mobil a internet,este to neznamena, ze su na tom horsie ako napriklad ja. Vela rodin je rozhadanych a sa snazia spolunazivat, trapia sa a pretvaruju,verte mi, ja to poznam, ale raz kazdy dojde k bodu, kedy nevladze...Je mi to luto, nastavuju ma na nejake antidepresivne lieky, dali mi daco na spanie a aj tak nespim, nechcela som sa nikoho dotknut, len to muselo von... Dagmar, mate uplne pravdu, som v zahranici, bez rodiny, bez dobrych priatelov, stale len robim, terapia je strasne tazka, dufam, ze ju zvladnem a ze sa to nejak ukludni...Zelam si z celeho srdca, aby co najmenej ludi - najradsej ziadny clovek - ale to je nerealne - zazili a prezili to co ja. Prajem vsetkym pekne a kludne sviatky