Odpovedal:
Gitka
|
Re: strach o rodinu
(číslo príspevku 236.805,
zo dňa 18.11.2012.
videné 275x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 236805:
Nuž Dagmar, toto všetko je pravda, ale asi žijeme každá niekde inde. Tu, kde žijem ja, ideme prevažne na vitálne potreby. Tam, kde pracujem, naozaj vládne strach a už poriadne dlho. Každé ráno vstávam o pol piatej, v práci som o šiestej, prevažne desať hodín denne ideme všetci na plný výkon ako v čínskej fabrike, robím aj v siedmych programoch naraz, zahrabaná v tonách papiera, v kuse zvoní telefón - vlastne v kancelárii tri telefóny. Perfekcionalizmus sa vyžaduje a podmieňuje odmenu za prácu. Minulý rok prepustili 350 ľudí a idú prepúšťať ďalej. Ich práca zostala nám ostatým. Okolo mňa sú samí vystrašení ľudia, robíme ako otroci a každý mesiac darujeme firme x nadčasov, len aby sme si tú hroznú robotu udržali. Doma treba zaopatriť domácnosť, poupratovať, poprať, navariť a ešte sa báť, že z tej slávnej výplaty asi ani nevyžijem. Nie je iná možnosť, len disciplína a odvaha vydržať nevieme dokedy. Nikto z nás si nemôže dovoliť ísť na úrad práce. A preto viem, že strach sa vie šíriť ako epidémia a dá sa ním nakaziť. Počúvaš o samých nešťastiach, sleduješ, ako ekonomika štátu a celej únie letí hore kopytami, ako sa štátna sekera blíži k Tvojmu krku, stretávaš smutných a ustrašených ľudí, alebo bezduché bytosti, ktoré si spievajú reklamy, nevedia a ani nechcú vedieť, kto bol T.G Masaryk, ale sú pripravení menežovať tento svet, no a keď máš sama naložené viac, pomaly Tvojej duši začne ticho vládnuť strach a veľmi rýchlo je z toho základný životný pocit. Musíš si radosť naplánovať...
|
|
|