Autor otázky: alena
stále bežiace 16 mesačné dieťa
(číslo príspevku 236.316, zo dňa 25.10.2012. videné 363x)
ODPOVEDAŤ
 

Text príspevku číslo 236316:
Ahojte.
Mám taký bizarný problém so synovým chodením. Má 16 mesiacov a stále ho nemôžem na ulici pustiť chodiť, už stojí na nohách od 10 mesiaca ale on doslova uteká. Nebála by som sa ho pustiť padnúť keby šiel pomaly, lebo on si aj pekne dáva dopredu ruky (padá vpred) ale on keď beží padá takou silou, že ruky mu nepomôžu a tú hlavu si stále búcha. Je to silná rana aj keď chodí po trávniku, včera padol na mokrú hlinu a aj to tak zadunelo, že som sa úplne preľakla. Preto ho chodím púšťať "navoľno" iba na futbalové ihrisko. Keď tam tak po trávniku chodí je v tom veľmi dobrý. Neviem prečo akonáhle sa dostane na betón, asfalt jednoducho chodník, cestu, schody, dlažbu, začne bežať. Robí toto aj doma, ale keď to už preháňa že do všetkého vráža tak ho posadím do stoličky a zapnem, alebo ak sa vykláňa z gauča, z postele tak ho vidím - máme veľa miesta v obývačke relatívne bezpečného pre jeho experimenty a akonáhle skríknem nie nerob, on sa zasekne a ja ho stíham chytiť. Neviem si s ním rady - teda najmä s tým jeho správaním na ulici, raďte teda. Mám strach lebo je fakt neskutočný, dokázal sa mi prekotiť s kočiarom dozadu pričom sedel uviazaný. Našla som ho už iba s plačom ležať na chodníku pred domovými dverami a to som iba šla s dvoma taškami nákupu vložiť ho dovnútra. Má obrovskú silu, nechápem ako to všetko dokáže. Jemu akosi to, že sa udrie nepomáha na pochopenie situácie. A nechať ho padať tak, že si tú hlavu rozbije a bude treba šiť, nedajbože si privodí otras mozgu či niečo horšie, tak na to nemám odvahu. Akurát som už veľmi unavená. Vidím deti aj o 4-5 mesiacov mladšie, ktoré pokojne chodia po chodníku alebo si cupkajú v meste pri mamičkách sediacich na lavičkách. Ja si to nemôžem dovoliť a ešte na mňa všetci hľadia, prečo ho stále nepustím... čo s tým urobiť?