Odpovedal: simca
Re: Depresia z domáceho prostredia
(číslo príspevku 235.912, zo dňa 28.09.2012. videné 324x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 235912:
Viki, je cas osamostatnit sa, mozno sa aj ty toho bojis, je to nove, ako to budes zvladat, a hlavne...matka ti dala pocit nedovery v seba, neustale spochybnovanie...tiez som to mala, presla som si tym. Ona za mna a brata neustale vsetko vybavovala, riesila, komunikovala, ked je clovek dieta tak je to samozrejme, ale ona sa nesnazila viest nas k samostatnosti a kazde nase pokusy o odputanie sa sabotovala. Napriklad sme dochadzali na vs 150km denne len aby sme nezostali na internate. Ked uz sa to inak nedalo len internat, tak plakala, stale si vyzadovala uistovanie o citoch. Dost psychicky narocne, ked dospely clovek citovo vydiera. Pomohlo odstahovanie a aj ked este stale sa snazia zasahovat, denne kontaktovat, je to ovela lepsie. A ja sa po iks rokoch konecne dostavam na uroven cloveka ktory ma svoj nazor a neprisposobuje sa druhym len preto ze sa to od neho vyzaduje. Ako radil Max, ze cez priatela sa mozno dostat von z tohto zovretia...tam by som radila opatrnost, ja som tak zacala a ta snaha vypadnut z domu bola taka zufala ze som si velmi nevhodne vybrala partnera len aby som sa oslobodila. A to som uz mala viac rokov ako ty... Psychologicka mi na toto odputavanie sa povedala ze s ttm musim ratat ze rodicia ma nebudu chciet pustit. Tym padom sa ivh vztah musi dostat do ineho levelu a to je dooost nepohodlne, ak mozu fungovat ako rodicia dietata, tak to nebudu chiet menit a zostat sami dvaja a prehodnotit vztah, a zmenit podla situacie...uz nebude dieta ktore by akoze riesili a tak sa vyhybali jeden druhemu a odpovedi na otazku co dalej s nimi. Lebo ked deti odidu, musia bilancovat...a to sa boja. Nie vsetci, samozrejme, ale velmi vela rodicov ano. Takze budu pouzivat zbrane najtazsieho kalibru, aj u mna to tak bolo, nestitili sa mi povedat ze som totalne neschopna postarat sa o seba a ze bez ich pomoci neprezijem, ak len mohli, tak sa snazili podkopavat mi sebavedomie v kazdej malickosti, vytvarali zastupne problemy a zahlcovali ma negativnymi emociami...Ale aj tak som sa jednoducho zobrala a odisla. A pokooooj. Akurat ze ak clovek vyrasta a zije s niekym kto ho vychovava tak aby mu neodisiel, tak je malo sebavedomy, lahsie ovladatelny, neisty aj v banalnych veciach. Ale da sa to postupne vserko naucit. Kazdopadne, cim dlhsie zostanes u rodicov, tym tazsie sa ti bude odchadzat, mozno ako to vidis na sestre...Ta nakoniec mozno neodide...Alebo ak uvidi u teba ze sa to da, tak jej to tiez da silu. Drzim palce. Vyletiet z hniezda je trosku bolestive ale zaroven slastne.