Odpovedal: Silvia
Re: bezradná matka
(číslo príspevku 235.888, zo dňa 27.09.2012. videné 389x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 235888:
Zdravím vás Katka. Problémy s deťmi máva veľa matiek. Je ťažko posúdiť, či vaša dcéra robí niečo, čím by si mohla poškodiť alebo nie. Vždy je to v prvom rade o vzájomnom vzťahu, ktorý ste si s ňou vybudovali a o dôvere. Vy by ste mali v prvom rade vedieť, ako silno má v sebe zakorenené zásady toho čo smie a čo nie, čo je správne a čo nie. Moja dcéra spávala u kamarátiek od 15tich rokov (samozrejme v začiatkoch veľmi sporadicky). Takmer vždy to boli dievčatá, o ktorých pozadí som vedela. Či už z rozhovorov, ktoré som s dcérou často mávala a sama mi rozprávala o ich, alebo som ich osobne poznala. Videla som dávno predtým aké zvykly byť ich postoje, prejavy a záľuby. Naoplátku potom spali aj oni u nás. Samozrejme, že som si to vždy preverila, či je dcéra tam kde sme sa dohodli. A ďaľší deň sme sa so záujmom rozprávali o tom čo robili. To čo nám dospelým príde možno zbytočné, pre nich veľa znamená. Pre nich bolo úplne naj, keď boli spolu. Chvíľu na počítači, potom si trebárs pozreli film, boli schopné sa hodiny rozprávať a smiať (čo mne koľkokrát prišlo až na hlavu :-)), neskôr si robievali "pyžamové párty", keď sa takto stretli u kamarátky viaceré a znova: urobili si napr. popcorn a kecali. A takto to šlo postupne. Je pravda, že dcéra má od malinka povahu, že miluje nové veci, teraz už aj cestovať a spoznávať stále niečo nové. Je to typ povahy. Napriek všetkému, práve preto, že som jej dala voľnosť (za ktorú samozrejme bolo ale vždy aj to, že sa mi odtiaľ "hlásila" a časy kedy sa mala vrátiť, musela vždy dodržať) sa vôbec netúla, nerobí nič, čo by neprináležilo jej veku. Má veľmi priateľskú povahu a tým, že som jej dôverovala, nikdy nemala potrebu vypnúť mobil, či zatajovať sa. Vie, že jej dovolím všetko, čo je úmerné jej veku, ale iba do momentu, kým to nezačne zneužívať. Teraz má 19 r., študuje na VŠ, v rámci voľna je v kruhu svojich priateľov, sama si zadováži kde tu brigády a nájde si čas aj na nás, aby sme spolu tiež trávili čas. Určite tam zohráva rolu aj povaha.
Počas jej dospievania som však poznala aj jej kamarátky. Boli to fajn dievčatá. Mali doma podobné situácie ako vy teraz s dcérou. Ich mami skutočne o nich vedeli veľmi málo, hoci viem, že by pre ne urobili všetko. Napriek tomu tie dievčatá mali pocit, že ich mama nechápe. Keď som im vravela, aby sa s mamou rozprávali, aby jej hovorili viac, lebo ona sa o nich bojí, ich odpoveď bola, že mama to nepochopí. Že to nepoznáte moju mamu. Že mama im neverí. Že s ňou sa nedá rozprávať ... a pod. Oni celé to obdobie prešli a v podstate sa nezmenili. Napriek tomu doma klamali aj za cenu, že vždy po klamstve bol doma krik. Stálo im to za to. Podľa mňa úplne zbytočne. Podľa nich preto, aby mali pokoj a v podstate tým dosiahli iba tú svoju časť voľnosti, ktorá sa im jednoducho žiadala. Svojím problémom ste mi to pripomenuli. Lebo je kľudne možné, že vaša dcéra je v podobnej situácii. Viem, že dnes sú nástrahy na deti všade naokolo a je toho dosť. A každý rodič sa snaží to svoje dieťa ochrániť. Ale ak má naozaj s dieťaťom vybudovaný silný vzťah, musí sa ho chopiť a čiastočne mu dopriať aj jeho prechod do dospelosti ... postupne. Zákazy v 17 rokov už moc nie sú na mieste. V tomto veku, už by mali byť automaticky zavedené pravidlá a tie by sa mali dodržiavať.
Skúste dať dcére priestor na to, aby sa prejavila. Aby sa vám začala viac zdôverovať. Nech vám povie, prečo chce ísť ku kamarátke. A ak dá dôvod, že lebo budú "kecať", verte že aj toto je dôvod :) a nie je na ňom nič zlé. Ak uvidí, že ju za veci, ktoré vy vidíte inak neodsúdite a neznegujete jej ich vopred, možno sama v sebe nájde tú prirodzenú potrebu vás zasvätiť do svojho "života" viac. Držím vám palce.