Autor otázky: ika
nie bezna laska a zrazu koniec?
(číslo príspevku 235.073, zo dňa 11.08.2012. videné 519x)
ODPOVEDAŤ
 

Text príspevku číslo 235073:
Dobry den som na dne a to vsetko vdaka ,,priatelovi,,...ked sme sa dali dokopy prakticky sa rozchadzal so svojom priatelkou s ktorou zil.Do mna sa zamiloval,no chcel mi aj pomoct myslim so zdravim a psychicky..no zacalo to aj pozicanim penazi odomna.Nas vztah bol na zaciatku krany,neobycajny naozaj.Nema prakticky nikoho....matka mu zomrela,ked mal 9rokov,otec odvrhol koli macoche a nejakym fin.problemom.So sestrou vychadza ako tak sporadicky.Nema svoje vlastne byvanie,42rokov na krku,jedneho syna o ktoreho sa stara,snazi sa mu dat vsetko.Daval mi nesmiernu lasku,opateru ked som bola chora,pomohol s hocicim doma.Ja som nebola spokojna velakrat...nevedela som sa zmierit,ze nema vlastne nic...rodicia ma taktiez podpichovali a neverili.On ma jednu velku zvlasnost v sebe...pomahal by druhym,hoc on by potreboval pomoc,jednoducho velky dobrak,na co doplaca sam cely zivot,ze vlastne nic nema....len holy zivot,podnajom a ruky s ktorymi sa snazi robit.Celkom sa mu aj v posledmom case zacalo darit a zaraba,ale aj tak nema stale penazi dost nevychadzaju mu a nedokaze z mesiaca na mesiac si aj tak nepoziciavat...hlavne odomna.Opakujem ja som to velakrat uz nevedela znasat a nespokojnost som stale prenasala do vztahu,casto sme sa zacali skriepit,hadat.Az jedneho dna si on povedal dost.....ze neveri na ludsku lasku...pretoze som mu ublizovala a zevraj nad nasou laskou zvitazili peniaze a nespokojnost.Zmenil sa je odmeranejsi.....chcel zostat kamarat...plakali sme obaja ked sme to rozoberali.Nehce rozohnit uz lasku ku mne,pretoze mu to ublizuje a ze radsej chce udrzovat pozitivny vztah a nemoct ho milovat,ako stale lubit a nebit s nim to asi myslel na mna.Nevyznam sa uz v nom,som na dne.....teraz ked by som ho chcela nechce on mna.....raz mu napisem ze nech si zoberie vsetky veci z mojho bytu a je definityvny koniec ze ja neviem mat z lasky kamaractvo a zas o chvilu to menim.Nemal nikoho ani kamaratov .....teraz v meste kde vlastne zije v podnajme a ma pracu ma zrazu kamaratov,kamaratky.Vie vestit....ma danosti....aj tym vie ,,pomahat,, ludom a velmi vela veci co mne vyvestil alebo intuitivne predpovedal sa stalo.Teraz ked ho stracam.....neviem bez neho zit...nechuti mi jest,som vacsinou smutna...mam 40 rokov 2 deti som rozvedena a choavam sa ako pubertiacka?Boze co mam robit?Nechat ho len tak odist z mojho zivota?On mi chce byt stale napomocny zz vdaku za dobrotu,co som pre neho urobila pocas vztahu nasho.Myslite ze uz niet cesty spat?Mam sa zmierit,ze je koniec?ale ako?????????