Odpovedal: simona Re: Matka (číslo príspevku 234.938, zo dňa 03.08.2012. videné 224x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 234938: Hmmm, ak nájdete odpoveď budem aj ja zvedavá ako na to :-) Presne to teraz riešim...a vlastne s prestávkami stále. Mňa moji rodičia jednoducho neakceptujú, mám vlastnú rodinu, nevyužívam ich na nič. Síce mi v minulosti dosť pomohli, ale neuznávam ich logiku, ak ti ja pomôžem MáM PRáVO miešať sa ti do života, mám právo na tvoje súkromie, mám právo vedieť, spolurozhodovať... Nie je to len môj pocit, toto sú matkine slová. Má právo. Že som cítila nejakú povinnosť oboznamovať ich s postupom vecí v ktorých mi pomohli je jedna vec, ale všetko je dávno mimo tej ich pomoci, proste už nemám chuť ani potrebu ani povinnosť sa im zodpovedať, pretože zodpovednosť nesiem sama, som dávno dospelá, a zároveň ma konfrontácie s nimi vyčerpávajú a ich rady a karhania, doporučenia a názory čo mám ako robiť ma spomaľujú a berú mi energiu len ich počúvaqním a vysvetľovaním. Na jednej strane ich mám rada, ale na druhej strane mi neskutočne vadí ako ma nerešpektujú. Zasahujú mi do výchovy dieťaťa, na upozornenia sa buď urazia, vynadajú mi, alebo si aj tak spravia po svojom. Zatiaľ mi pomáha len jedna myšlienka. Nie je to vo mne, ale v nich. Ja ich budem rešpektovať, ale budem mať svoje hranice, svoje súkromie, intimitu. Rovnako zle ako ku mne sa správajú k sebe navzájom aj k svojim rodičom, bez rešpektu, bez úcty...Pri mne síce tvrdia že ja som im neni rovná, že čo si to dovoľujem chcieť aby ma brali rovnocenne, či som s nimi husy pásla a že som drzá, tiež nadávajú a majú náražky na fyzické násilie a podobne...Ale rovnako nerovne sa správajú voči sebe a nemajú úctu a rešpekt k svojim rodičom. Takže to beriem ako problém na ich strane. A zatiaľ ma nič lepšie ako určiť si moje hranice a doržiavať ich (obmedzené návštevy, iba zdvorilostná komunikácia) nenapadá