Odpovedal: Jara Re: Ako ďalej? (číslo príspevku 234.040, zo dňa 16.06.2012. videné 223x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 234040: Pani Eva, ja celkom súhlasím s názorom Marty. Mne je jasné aj to, že áno, ako otec je sklamaný z vývoja situácie a bol by rád, keby sa nič podobné nebolo stalo. Chápem ho aj v tom, že od priateľa dcéry očakáva rozhodné a konštruktívne správanie. No súčasne podoporujem Vás, pretože okrem počiatočného šoku a prípadného nezvládnutia emócií ďalej netreba predlžovať negatívne postoje. Teraz je práve dôležité pohľadať konštruktívne riešenie a ak sa to mladým samým ešte nedarí, treba im pomôcť. Manželovi musíte stručne a bez silných emócií dať vedieť váš postoj k veci. Musíte mu jasne povedať, že dobre, už sme sa rozčuľovali prípadne plakali dosť, aj výčitiek bolo už dosť a teraz poďme triezvo a vecne hľadať čo najlepšie riešenie. Druhým dychom dodávam, že vo vašej pomoci mladým buďte opatrná. Teraz potrebujú pomoc, potrebujú si vyriešiť bývanie a financie. Jasné, že keď mladý začne zarábať, situácia sa zlepší, ale teraz potrebujú rodičov. No pozor dajte v miere pomoci. Musíte od nich aj vy požadovať, aby dokázali zvládnuť normálnu starostlivosť o dieťa a domácnosť. Budú mať dieťa, majú zodpovednosť, žiadajte aj vy ich podiel zodpovednosti a povinností. Aby ste sa nedostali tam, že (bez podpory manžela) budete mať na krku kompletnú starostlivosť nielen o vnúča, ale aj o dcéru s priateľom... Prajem Vám dostatok trpezlivosti a ženskej intuície, aby ste avládli novú situáciu čo najlepšie. A nebojte sa, nie je to na psychiatriu. Je to záťaž, ale časom tlak povolí a príde radosť. ... a ešte niečo: my ženy vieme zvládnuť veľmi ťažké situácie... a toto je radosť, len nie za ideálnych okolností.