Odpovedal: Jara
Re: Dôsledok prežitých tráum
(číslo príspevku 233.717, zo dňa 02.06.2012. videné 273x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok
 

Text príspevku číslo 233717:
lenka ja nebudem riešiť váš problém komplexne, ani neviem, komu koľko času treba spamätať sa z tráum.Mne bolo treba zhruba dva roky, ale išlo o iné.
Spýtam sa takto: Myslíte si, že v živote je najväčšia katastrofa, keď hrozným (asi nečestným, nespravodlivým a pod.) spôsobom prídete o prácu? Čo si myslíte, ako je to v práci? V akejkoľvek... Keď odíde jeden človek, nahradia ho a zabudnú, že ten prvý tam vôbec pracoval.
Ale keď sa stratí zo života človek, myslíte si, že sa tak isto rýchlo na neho zabudne, a život ide ďalej?
Dali ste si už niekedy na pomyslené váhy, čo pre vás má väčšiu cenu? Vaši blízki, teda vaše vzťahy, alebo pocit spravodlivosti z pracovných vecí?
Ja neviem, či antidepresíva, psychiatrická liečba, je jednoznačne zlý alebo dobrý krok. Asi je to skôr mix oboch pólov a občas treba.
Ale váš privátny rodinný život je to "posledné temer nič"? Viem, že vy ste to takto nepomenovali, ale zdá sa mi, že prikladáte nesmiernu váhu "svetu vonku" a váš domáci mikrosvet sa dostal mimo.
Áno, je vám ľúto synčeka, je vám ľúto vzťahov, ale čo robíte? Pestujete si traumy zvonka a ničíte cenné v najbližšom, priam telesne blízkom okolí.
Nepremyslíte si to ešte?