Odpovedal:
Silvia
|
Re: Zivot v beznadeji.......
(číslo príspevku 232.532,
zo dňa 03.04.2012.
videné 337x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 232532:
Pán Igor,
myslím, že aj keď sa nevyrieši tu váš problém, určite postupne pripustením a prehodnotením všetkých tu dostupných názorov sa vám minimálne vytratí z myšlienok chaos a uvedomíte si fakty, ktoré sú momentálne nemenné. Tým, že ste vlastne vyčerpali aj poslednú možnosť - zblíženia a nemáte chuť ju opakovať, v podstate ostáva jedine nechať to voľne plynúť. Je to tak, a netreba sa klamať, že je tam iná možnosť. Sám ste si našli postupne možné spojitosti v rámci preddispozícií z rodiny, ich možný pôvod a trebárs i tú nešťastnú kombináciu. To je niečo čo si naozaj nedokážeme pred počatím určiť a vonkoncom nie ovplyvniť to výchovou.
Ešte na margo vašej výbušnej povahy. Nedovolím si posudzovať mieru vašej výbušnej povahy a považujem to aj za zbytočné. Pretože som presvedčená, že každý rodič má v sebe isté "negatívum" (a je veľmi relatívne posudzovať čo je negatívum a čo pozitívum, myslím v množstvách), ale rovnako viem, že ak dá dieťaťu a rodine mimo toho kopec pozitív (čo asi vo vašom prípade je, keďže v dnešnej dobe žijete toľké roky s manželkou a synmi a i po toľkých rokoch máte potrebu pomáhať mu), tak existuje niečo ako tolerancia a tá by tu mala byť. Je to prirodzená vlastnosť, kde si vzájomne ľudia zvyknú na seba, spoznajú sa a rokmi jednoducho vedia aký ten druhý je a jednoducho ho tak berú, rešpektujú - aj so všetkými jeho chybami. Čiže súdiť, že kvôly zvýšenej dominantnosti sa chlapec obrátil práve takýmto spôsobom asi nie je moc na mieste. Naozaj si myslím, že zohrala veľkú rolu nešťastná kombinácia ... časť povahy vašej a časť génov z rodiny vašej polovičky... a o tom to všetko je. Jedno jediné si pamätajte: Hlavou múr neprerazíte ... a váš život pokračuje aj ďalej ...
|
|
|