Odpovedal: Maja Re: Nútená hospitalizácia na psychiatrii (číslo príspevku 231.729, zo dňa 17.02.2012. videné 583x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 231729: Kačka, žiaľ , so starkou nezájdeme ku psychiatrovi. Ak by sme jej to navrhli takto okato, obvinila by nás, že nadŕžame stranu starému otcovi a robíme z nej blázna, a ona si predsa nevymýššľa , všetko je to pravda.... Skúsila som to už okľukou: keď sa mi zdôverila, ako strašne sa trápi a ako ju mrzí, že je voči svojmu manželovi tak zlá (máva i svetlé chvíle, čím ďalej, tým menej), navrhla som jej, aby zašla za lekárom, ktorý by jej mohol naordinovať lieky na ukľudnenie a bola by menej podráždená... chvíľu sa zdalo, že súhlasí, nakoniec si však spomenula, aká utlmená bola z tých psychiatrických liekov a odmietla. Opakovalo sa to viackrát. Ako som spomínala, ona už u psychiatra bola - kedysi však dávnejšie, asi pred 7 rokmi - a nie som si istá, či vie, źa akým špacialistom vtedy bola. Ak mám dobré informácie, bola presvedčená, že ide za neurológom.... alebo to len mne tak rodina povedala, lebo u nás kedysi len vysloviť slovo "psychiater" sa rovná veľkej hanbe :-( Dnes už nie, ale bývalo to tak... V samotných liekoch problém nebol. Problém bol v tom, že tie lieky ju utlmili a ona si toho bola vedomá - a odmietla lieky s týmto účinkom, nakoľko ona potrebuje neustále prehľad, aké milenky to za starým otcom v noci chodia...či im v noci zase signalizuje baterkou z balkóna, že stará mama už spí a vzduch je čistý...a či svojim milenkám UŽ zas nehádže z balkóna stoeurovky... a tak. Musí to všetko sledovať. Ona lieky proste nechce brať.