Autor otázky: Dorota
Neviem sa odhodlať k rozvodu
(číslo príspevku 229.745, zo dňa 25.11.2011. videné 501x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 229745:
Viem čo si veľa ľudí povie ,po prečítaní môjho príspevku -slaboch. žijem v manželstve 13 rokov a preskákali sme s manželom všeličo. Veľakrát som mala chuť so všetkým preštiť a odísť , ale zostalo len pri myšlienkach. Problém spočíva v manželovej povahe a alkoholizme. Je výbušný ,niekedy ho rozhádže totálna maličkosť a správa sa ako nepríčetný.Kričí ,nadáva a keď mu v rozčúlení poviem ja niečo ostré , tak sa mi začne vyhrážať násilím ( zatiaľ ma nikdy nenapadol). Neznáša , ked nemá veci,situácie pod vlastnou kontrolou. Neustále mi hovorí , čo a ako mám robiť ,dokonca aj pri varení. To mi fakt strašne lezie na nervy a poviem niečo , len aby som ho vytočila. Z alkoholizmu sa už pokúšal liečiť ambulantne a pokiaľ bral prášky , bol ako vymenený , žiadna agresia , žiadne nervy . Postupom času sa však vracalo všetko do starých kolají. Opäť pije , vraj kvôli mne , lebo mu neustále robím nervy.Viem , že si len potrebuje hladať odôvodnenie , prečo pije. Niekedy si myslím , že sme už na seba alergickí. Prečo sa nezbalím a neodídem ?? Držia ma deti 2,10 rokov. Hlavne starší syn , nechce o druhej škole ani počuť. V súčasnej ZŠ sa mu veľmi dobre darí a nechcem mu spôsobiť stresy , je veľmi citlivý a nechcem aby to malo negatívny dopad na jeho prospech a jeho samého. Má otca rád , hoci uznáva , že jeho chovanie je niekedy neúnosné , napriek tomu chce ,aby sme zostali spolu. Podotýkam , že na neho netlačím , snažím sa mu to nejako citlivo vysvetlovať , že takéto veci sa stávajú.
Možno by som sa mala vyjadriť , čo k manž. cítim ja ... ale neviem , po tolkých rokoch ponižovania , dirigovania a urážkach na moju adresu , neviem , či tam zostala nejaká láska .Skôr je to zvyk a strach zo zmien , ktr by ma čakali- áno chýba mi sebadovera .
Ani neviem , čo vlastne čakám , potrebovala som to hlavne zo seba vypustiť , pretože sa hambím aj pred najlepšími kamarátkami pripustiť , že som urobila chybu a nepočúvala pred rokmi zdravý rozum a aj známych , ktr ma upozornovali , že to budem mat ťažké. Na druhej strane viem , že su rodiny , ktr su na tom ovela horšie , boria sa s finančnými problémamy ,alebo zdravotnými , no aj tak ma to strašne umára a neustále riešim , čo dalej.
Dakujem za akýkolvek názor .