Odpovedal: Iveta Re: je to normálne? (číslo príspevku 229.657, zo dňa 22.11.2011. videné 214x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 229657: Dobrý deň Margita, myslím, že postupujete najlepšie ako sa dá v tejto situácii. Niečo podobné som prežila, prípadne ešte prežívam,moja dcéra mala 16 preč a priateľa 19 ročného. Manžel tak isto všetko (teraz nehovorím len o vzťahu s chlapcom) riešil len krikom a zákazmi, to bol jeho spôsob výchovy iný totiž nepoznal. Dcéra bola veľmi citlivá, ani doteraz s ním nič nerieši, všetky problémy rieši so mnou, zdôveruje s ami so všektým, čo si myslím, že je veľmi dôležité v tomto veku-v januári bude mať 18 rokov. Taktiež stále dokola opakoval svoje príkazy a upozornenia, čo je tiež kontraproduktívne, presne ako píšete vy. Odrazilo sa to aj na školských výsledkoch. Chlapec úplne ináč v pohode, manžel dokonca pár krát využil aj jeho pomoc a podobne. V tomto veku sa treba s deťmi veľa rozprávať, ináč stratíte dôveru a nementorovať stále, chváliť aj za maličkosti. Samozrejme že musia byť aj pravidlá, bez tho to nejde. Viem o čom hovorím, keď som mala skoro 19, mala som chlapca. U nás prísna výchova, samý zákaz, príkaz, žiadna pochvala. Tak mi strpčovali život, nemohla som sa nikomu s ničním zdôveriť, lebo hneď by som bola k... a podobne, pritom rodičia neboli vôbec kresťania ale výchova na úrovni bigotnosti- príklad uvediem len príchody domov o 19:00 hod. v lete, keď ostatní spolužiaci išli akurát von a podobne. Povedať si svoj názor, to vôbec nepripadalo do úvahy, veď ty si len decko čo ty vieš... Skončilo to nakoniec tým, že som odišla z domu a vydala sa a vzťahy s rodičmi sú nie v poriadku doteraz. U nich sa totiž na ich názoroch nič nezmenilo a myslím, že ani nezmení. Neurobte prosím chybu a snažte sa udržať si dôveru dcéry pri stanovení určitých pravidiel. Uvidíte, že sa v budúcnosti možno budete na tom smiať aj keď vám to teraz pripadá ťažké. Prajem veľa pevných nervov.