Odpovedal: Dagmar
Re: Nechuť do života
(číslo príspevku 227.378, zo dňa 28.07.2011. videné 307x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok
 

Text príspevku číslo 227378:
Pri strate blizkeho cloveka, s ktorym sme mali intenzivny citovy vztah trva dusi minimalne dva roky, kym sa dostane z najhorsieho vonka. Dolezite je, aby ste svoje pocity v sebe nedusili a nechali im volny priebeh (placte ked sa Vam ziada, smutte, proste nepotlacat, nedusit), paralelne k tomu sa ale snazte zit dalej, v tejto faze je dolezita opora zvonka, dobry je psycholog alebo psychoterapeut + idealne ak mate este niekoho blizkeho, s kym by ste mohli zdielat drobne radosti, staci proste blizkost toho cloveka (sestra, kamaratka, hocikto s kym mate dobry blizky vztah), zeny maju to plus, ze sa vedia lahsie vyrozpravat, aj ked to nejde hned...aj ked sa Vam uplne nic nechce, mozno sa dokopete k tomu, aby ste s niekym stravili aspon polhodinku-hodinku na kavu, len tak, mozno by Vas aj niekto prisiel navstivit. Tieto drobne cinnosti sa zdaju zbytocne, ale su to prave ony, ktore nas pomaly dostavaju do normalu. Polrok je velmi kratky cas, dajte si cas, netlacte na seba, je to uplne normalne a prirodzene, co teraz prezivate. Blbe je, ze v nasej spolocnosti sa uplne prirodzene prejavy a potreby (aj tie ako smutok, zial atd) potlacaju a ludia maju dojem a presvedcenie, ze ich nesmu prezivat, ze sa nesmu poddavat. A potom to dusia a snazia sa fungovat a o par rokov sa im to vsetko vrati, lebo tie situacie vcas poriadne nespracovali, ked to bolo potrebne.