Odpovedal: Dagmar
Re: akakolvek ZAVISLOST,no musi byt...preco??
(číslo príspevku 227.284, zo dňa 25.07.2011. videné 248x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 227284:
Je to moj osobny sukromny laicky nazor, takze brat prosim s rezervou :-). Z mojho pozorovania pre mna vyplynulo, resp. spolocne body vykazuju, ze zavislostami akehokolvek druhu trpia ludia s chudobnym alebo az prazdnym citovym zivotom, vyslovene sa niekedy u niektorych jedincov jedna az o absenciu lasky, ktoru postradaju v sebe, v svojom zivote, vo svojom okoli a trpia tym, lebo po nej velmi tuzia a pre seba a zivot ju velmi potebuju (väcsinou citlivejsi, vnimavejsi, introvertni ludia). Zavislost len zaplna prazdnu a ubolenu dusu. Casto ide o ludi, ktori lasku nedostali uz v detstve, pripadne si jej prejavy museli najprv zasluzit a bola teda podmienena(snahou, vynikajucimi vysledkami, vykonmi, atd), aj to bolo neiste. Co sa druhej temy tyka: ludi , ktori neustale dru a neustale nieco robia, tak ja rozlisujem pre seba samu take dva zakladne typy: prvy typ su ludia, ktori su od mala hyperaktivni, proste su velmi aktivni a pohyb, pracu, cinnost pre svoj zivot esencialne potrebuju, nemozu bez toho zit, väcsinou potrebuju aj ovela menej spanku ako priemerny clovek - to je pre mna OK, dokym to iste nevyzaduju aj od svojho okolia a dokym nedojde k prejavom, ze kazdy, kto spi/robi/cini sa MENEJ AKO ONI, je lenivy, nevykonny, neschopny a pod. Niektori ludia k tomuto totiz inklinuju, lebo seba beru za optimum, ale v skutocnosti ide o extrem, ktori priemerny clovek s priemernou potrebou spanku a priemernou vykonnostou nikdy nebude moct splnit (jedine ak nasledne utrpi burn-out alebo si uzenie vypätie, choroby a pod.) a tym padom sa citi zle, lebo nestaci...a vyzaduje sa to od neho. Druhy typ su ludia,ktori sa cez svoj vykon definuju a celu svoju sebadoveru a cele svoje sebavedomie je zavisle od ich vykonu a cinnosti - akonahle musia polavit alebo nevladzu tolko co su zvyknuti, nastupuju vycitky, citia sa zle, menejcenne a su schopni sami seba ustvat. Myslim, ze toto prameni z ich minulosti, ak vyrastali v prostredi, kde sa hodnota cloveka merala vylucne alebo najmä jeho osoznostou, vykonnostou a pracovitostou. (povojnova generacia napriklad)Tu si myslim pomoze len psycholog, ktory by pomohol tomuto cloveku zacat hladat svoju cenu aj inde...