Odpovedal: Lea
Re: Nevera a zmena zamestnania.
(číslo príspevku 226.795, zo dňa 05.07.2011. videné 322x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 226795:
Katka, nechcem ti brat iluzie, mozno je to naozaj tak, ako pises a v tvojej rodine sa nic take nikdy nevyskytlo. Mozno len o nej nevies, drviva vacsina nevier ostava utajena.
Dievcata, mozno ste ma nespravne pochopili alebo som sa blbo vyjadrila. Moj manzel sa zaujima o svoje deti. Vzdy mi s nimi pomahal, napr. odkedy sa narodila druha, prvu vecer kupal a daval spat vzdy ked bol doma. Teraz okupe uz aj obe, ked si potrebujem oddychnut, alebo robim nieco ine. Hra sa s nimi, sali, mojka. On urcite nieje krkavci otec. jasne, ze ja by som si priala, aby toho bolo viac a intenzivnejsie, ale uvedomujem si aj, ze po prichode z prace, kde je aj 10 hodin, nie vzdy ma energiu. Tu skor ide o to, ze mi od neho chybala ta psychicka podpora, hlavne po porode, ked som mala velmi silne baby blues. To mojkanie so mnou, intimnosti, objatia, milovanie, zaujem o to, ako sa citim, ako sa mam. My sme spolu posledne roky prezivali vlastne len povinnosti, problemy, starosti, okrem deti, nic pekne sme nezazili, pretoze on nechcel nikam ist. Ani na vylet, ani so mnou vecer von, na dovolenke sme neboli roky. Stavali sme dom, kde uz rok byvame, nebol cas ani dost penazi. Jasne, ze sa potom citi lepsie s kolegynou, s ktorou zaziva len to pekne, radosti a ziadne spolocne problemy. Ona je mila, plna energie, ja vycerpana, lebo sa doma stara o dve male deti, o dom atd atd. Fyzicky mi vzdy pomahal, len psychicky nie a to ma ubijalo.
Takisto v ziadnom pripade neplati, ze podviedol raz, podvedie znovu. To je zovseobecnovanie.
Urcite ja nie som ten typ, ktory by zil s muzom, ktory podvadza. Keby som nesla za dokazom, to, ze niekoho ma, by som nezistila, kym by mi to sam nepovedal. Mohla som si kludne dalej zit sice s podozrenim, ze niekoho ma, ale bez dokazu. A to som uz nedokazala. Takze urcite sa neuspokojim s tym, ze ho mam doma, ale s dalsim podozrenim. Moj siesty zmysel je velmi vyrazne vyvinuty, takze mna uz neoklame. A on to vie, urcite si nemysli, ze som hlupa, ze ma ucicikal, ani to podla mna nema v umysle. To nieje jeho styl. On nie je zly clovek, len zial, jeho praca ho za posledne roky dost zmenila. Stale verim a dufam, ze tato vec mu otvori oci a zacne byt znovu taky ako predtym. Ale to musi sam chciet a popracovat na tom. Lebo, ze ja chcem vec vyriesit, nestaci, musi chciet aj on, to je cista pravda. On si musi uvedomit suvislosti, hadam psycholog mu v tom pomoze. Niekedy niektore veci clovek potrebuje vyslovit nahlas nielen si ich mysliet, ci citit. Alebo pocut to od niekoho cudzieho.
No kym nezmeni zamestnanie, myslim, si, ze je bez sance, aby na tu suku zabudol. Aj ked on povedal na terapii, ze by zvladol s nou dalej pracovat a zaroven ju pustit k vode. No podla mna je to cista utopia.