Odpovedal: N
Re: Psychiatricky pripad
(číslo príspevku 226.159, zo dňa 07.06.2011. videné 325x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok
 

Text príspevku číslo 226159:
Jarka ďakujem za povzbudenie, vnučka je nádherná, šikovná. Dcéra užíva lieky, momentálne aj pracuje, ale s nami bývať nechce. Dcérku má akože rada, ale podľa toho ako sa správa, nedokázala by sa o ňu postarať. Tie lieky ju aj spomaľujú, je ospalá a ani ju veľmi nezaujíma keď sa chcem pochváliť aké oblečenie som maličkej kúpila, čo papá a mnohé iné. Rozprávať o bežných problémoch života sa s ňou nedá, ona iba o tom čo chce sama počuť. Preplakala som roky, ale už sa s tým začínam zmierovať, nedá sa stále trápiť, aj keď sa to úplne dodržať nedá. Našim slniečkom je tá malá zverená súdom do opatery. Čo ma pri súde však zarazilo bol fakt že dotyčná primárka z liečbne nechcela poskytnúť súdu údaje o jej zdravotnom stave. Vraj nemôže, lebo nie je zbavená svojprávnosti. A prečo by mala? Veď sme jej museli dať šancu zaradiť sa do normálneho života, je to v prospech nej aj našej spoločnosti. Taktiež jedna iná primárka kde bola najprv hospitalizovaná vyslovila už vopred ortieľ bez toho aby jej urobili testy, že je to porucha osobnosti a že to sa liečiť nedá. Až keď som trocha pritvrdila urobili jej testy a vtedy mi primárka povedala, že áno je chorá. Takže ja osobne už psychiatrom neverím, je jednoduché liečiť ak si pacient poruchu uvedomuje a chodí na sedenie kde chvíľu psychiater počúva problémy a predpíše lieky.
Ďakujem Janka ešte raz, len aby sme s manželom bolo zdraví a vnučku aspoň do dospelosti vychovali.