Autor otázky: Natália
Otec - alkoholizmus
(číslo príspevku 223.991, zo dňa 02.04.2011. videné 274x)
ODPOVEDAŤ
 

Text príspevku číslo 223991:
Dobrý deń, mám tento problém a veľmi prosím o radu dobrých ľudí.

Otec po malej mozgovej príhode (ostala našťastie úplne bez trvalých následkov) začal zaháňať stavy duševného diskomfortu pohárikom vodky. Všimli sme si však, že tak ako mu pred pár mesiacmi stačil jeden, teraz už na "zahnanie ťažoby" potrebuje dva - tri. A naobed, čiže za bieleho dňa! Potom ešte v priebehu večera popíja s mojou mamou víno (to robili spolu celý život, 40 rokov.. ostré však nepili). Sú labužníci a myslím, že spoločné popíjanie vínka je v ich vzťahu jedným z tmelov (nech to znie akokoľvek smutne). Otec a mama majú veľmi pekný a harmonický vzťah a celkovo sme pekná a úspešná rodina.

Minule sme si prvýkrát všimli, že cez deň plietol jazykom... mali sme strach či znova nejde o porážku, bolo to však len to ostré pitie! Otec je intelektuál, tak trošku trpiaci syndrómom boha, skvele dokáže analyzovať a diagnostikovať problémy iných okolo seba ale svoje vlastné nevidí. O terapii či nedajbože liečení nechce ani počuť. Prosím poraďte, aký druh apelu naň zvoliť aby to ostré aspoň zmiernil? Obávam sa, že po celoživotnom pití to nedokáže odstaviť úplne ale keby aspoň to ostré zredukoval. Nechcem ho príliš kritizovať a dohovárať mu, aby sa nestalo, že začne piť tajne (zatiaľ sa neskrýva a pije transparentne).

Mama je zo situácie nešťastná, vínko pila celý život s ním ale toto už cíti ako problém. Ja mám na ňu ťažké srdce pretože keď sa pred asi rokom vrátil z nemocnice po tej porážke, bola IDEÁLNA príležitosť na nový začiatok - vtedy mohli obaja prestať piť úplne (otec totiž počas 8 dní na klinike vôbec piť nesmel a zvládal to skvele - bola to teda ideálna príležitosť prestať!) Lenže mama vtedy nechcela so mnou spolupracovať a tvrdila, že pili celý život a teraz nebudú meniť svoje návyky od základov. A že ja - dcéra - sa im nemám starať do ich pitného režimu. Strašne som preto na ňu teraz, keď sa to takto zhoršilo, nahnevaná. Vo svojom vnútri i jej za to dávam vinu (aj keď som jej to ešte nepovedala). Ona to mohla zastaviť, stačilo málo, podporiť otca v nepití. Lenže ona mu dokonca sama v rámci starotlivosti dolievala víno! Som z toho na nervy, nespávam, s rodičmi žijem v jednej domácnosti a mám s nimi veľmi úzky vzťah, neviem si predstaviť že sa teraz budem z bezprostrednej blízkosti pozerať na alkoholový rozklad môjho skvelého múdreho otca.

Prosím vás veľmi o radu, ako k nemu citlivo prehovoriť tak, aby som ho neponížila, nevystrašila ale súčasne aby pochopil, že má vážny problém a vymkýna sa mu spod kontroly. A že ak sa to nezastaví, bude potrebovať toho ostrého stále viac a viac... A aký prístup bx mala zaujať mama, ktorá s ním naďalej po večeroch pije víno, ale to ostré jej vadí a bojí sa zhoršovania? Pomohlo by, keby mama prestala piť to víno????

PS - otec berie lieky na vysoký krvný tlak aj polku akéhosi lieku proti po-porážkovým depresiám

Vďaka, Natália