Autor otázky: Janka
mám traumu zo susedy
(číslo príspevku 216.900, zo dňa 04.09.2010. videné 749x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 216900:
Pred pol rokom sme sa presťahovali do nového bytu.Kúpili sme väčší byt, ktorý sa na začiatku decembra začal prerábať. Domovníčka býva pod nami. Je to taká staršia pani. Boli sme sa jej predstaviť a povedať jej, že sa bude prerábať. Na všetko povedala, že nevadí jej, že bude hluk, že bude prach, že máme deti, ktoré sa budú hrať.....Robotníci pracovali len do štvrtej poobede a za sebou upratovali. Cez sviatky nerobili vyše týždňa, možno aj viac. Keď sme preberali byt, predošlí majitelia nám povedali, že sa výťah zasekáva a zadná brána poriadne nefunguje.Počas prác som domovníčku stretla a tá veľmi chválila, akí sú tí robotníci milí chlapci a ako upratujú. Dvakrát do dňa som aj ja prichádzala do bytu, odparkovala kočík a pozmývala výťah a chodbu. V bráne sa prerábal ešte jeden byt a to už vyše pol roka.Keď sa práce dokončovali, robotníci sa sťažovali, že domovníčka prišla na nich vrieskať, vraj pília dvere na balkóne. My sme v tom čase nemali v byte ani jedny dvere. Tak som za ňou nabehla a ona na mňa spustila, že aká je špina všade odkedy prerábame a hluk a že pília na balkóne. Pozvala som ju k nám, aby mi ukázala tie dvere, ktoré sú asi neviditeľné. Na to mi povedala, že ona potom zistila, že to v tom inom byte, ale aj tak prišla našim robotníkom povedať svoje. Tete som povedala svoje. Na druhý deň som pozametala celý vchod až po prízemie a poprosila som ju, aby sa zdržala ďalších "pripomienok". tej rašpli sa to nesmierne dotklo. Týždeň po nasťahovaní som išla dole schodmi, v tom druhom byte veselo hučala zbíjačka a stará do mňa, vraj sme pokazili zadnú bránu. Myslela som, že ju roztrhnem na polovicu.
O pár ďalších dní ma zastavila ďalšia stará rašpľa. Začala mi rozprávať o vŕtaní na štedrý deň. Trikrát som jej povedala, že neviem, o čom hovorí, lebo u nás sa počas sviatkov nerobilo. Nakoniec z nej vyšlo, že rozpráva o susede, ktorá prerábala pred dvoma rokmi. Načo to ale kecá mne? Inak je to jej kámoška. Má psa, ktorý neustále šteká. To ale nikomu nevadí.
Manžel vraví, nech sa na nich......Mňa to ale mrzí. Človek sa neteší z toho bytu tak, ako by sa mal. V bráne nechcem radšej nikoho stretnúť, aby som sa nedozvedela, že strecha tečie a za to môžeme my, aj keď nebývame hore.
Môžem povedať, že mi je až do plaču. Sme tu pol roka a ja by som sa najradšej odsťahovala.
Keď niekoho v bráne stretnem, kuká na mňa ako teľa a málokto sa vôbec odzdraví. Takže sa prestávam zdraviť, čo je u mňa čudné, nepozdraviť sa.Mladí sú o.k., ale starí...
Dnes do brány, vchádzala moja mama. Vonku lialo, bránu si otvorila, zložila dáždnik, bránu podržala nohou, aby mohla vonku otriasť dáždnik. Nato sa za ňou ozvalo, či nemá ruky a dostala vynadané, že nevie zatvárať bránu. Babka chytila také nervy, že susedu poslala.... Minule takto vynadali dedovi, ešte ani v bráne nebol. Babke som ihneď dávala magnézium do vody. To som nevedela, že o hodinu si ho dám aj ja.
Máme psa. V bráne sú psíkovia 4, aj tá nadávajúca má psa. Pozorovala som už dávnejšie tých troch, ani jeden po psovi vonku nezbiera. My všetci nosíme aj dva sáčky, keby náš malý pes naložil nebodaj dve kôpky.
Keď sa babka u nás ukľudnila, prišiel dedo a že berú malého v kočíku von. Ja s dcérou som sa vybrala na nákup do obchodu. Vo výťahu a na bráne bol oznam na adresu nášho psa, od kravy, ktorá vynadala mame, že sa náš pes vyčúral v bráne.V živote to ten pes neurobil. Keď príde na záhradu, musíme s ním ísť pred plot, lebo ani na záhrade sa nevyčúra. V bráne boli mláky, ale od stečených dáždnikov, ktoré si tí inteligenti oklepú v bráne.
Syn má necelé dva roky. Keď mu spadne kocka, alebo sa hrá s autíčkami a chodí s nimi po zemi, stará pod nami ihneď trieska na radiátor.
My sme predtým boli vo vežiaku. Veľa ľudí, ale takéto maniere neboli. K deťom sa každý ozval, ku psovi ani nehovorím. Byt bol malý, tak sme sa presťahovali o ulicu ďalej. Teraz pozerám do okien starého bytu a ľutujem.
Inak celé dopoludnia sme vonku, cez obed malý spí tri hodiny / do 15:00/, potom sa hodinku pohrá a ideme von. O siedmej chodí spať. Tak si pri takom režime viete predstaviť, aký hluk narobí. Tí, čo bývali v našom byte, byt už roky neobývali, takže stará mala ticho ako v kostole. Vravela, že počuje dupať dvojčatá, ktoré sú nad nami. Sú to dvaja chlapci, ktorí majú päť rokov, tak si viete predstaviť, čo tí robia do deviatej večer. Ale nie som primitív, ktorý sa pôjde hádať a bude trieskať po radiátore, lebo ten by nám už dávno odpadol.
Už som si povedala, že sa jej ani nepozdravím, ale keď ju stretnem, slušnosť mi nedá.Nemám povahu na hádanie sa. So starou asi nepohneme, tak mi poraďte, ako presvedčiť samú seba, že sa na to mám vykašľať a nič si z toho nerobiť? Alebo to nie je normálne na našej strane?