Autor otázky: Hana
rodičovská ´´dovolenka´´
(číslo príspevku 216.068, zo dňa 14.08.2010. videné 360x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 216068:
Potrebujem sa vyrozprávať. Som 35-ročná mamička na RD. Dcéra má 7 rokov, syn 21 mesiacov.Doma som od apríla 2008, pretože som bola so synom na rizikovom. Z tej jednotvárnosti každého dňa mi je až do plaču. Manžel je neustále v robote, čo je v dnešnej dobe pochopiteľné. Od pondelka mal mať dva týždne dovolenku, ale toľko jej nakoniec nedostal. Robí aj víkendy. Každý deň s deťmi idem na ihrisko, z čoho už ihriská priam nenávidím. Dcéru to tam už nebaví, je už veľká, ale ja ju nemám kde dať, tak musí ísť.Syn sa tam samozrejme veľmi teší. Pokiaľ on cez obed spí, ja upratujem, varím...Príde pomôcť aj babka s dedkom, ale majú už vyše 70, tak len v rámci ich možností. Keď bol syn ešte v kočiari, chodili s ním aj von, ale teraz už nevládzu. Obe deti sú na mne strašne nalepené. Nečudo, veď sú stále so mnou. Ja by som si ale strašne chcela vydýchnuť. Ešte aj keď idem ráno so psom, dcéra ma prosí, že chce ísť so mnou. Teraz si dokončujem tretiu VŠ. Učím sa v noci, lebo cez deň nemám čas. Chýba mi chodenie do práce. Vyzeralo to tak, že jedna pani vezme malého a ja od septembra nastúpim, ale prácu som nakoniec nedostala. Mnohí mi radia, nech som rada, že som ešte doma, ale je sa cítim ubitá.Viem, že pre deti je to najlepšie. Často som nervózna, chcela by som sa viac venovať dcére, ale nedá sa to. Aj keď na to až tak nemáme, rozmýšľala som, že by som si na jedno dopoludnia alebo poobedie v týždni, najala k synovi opatrovateľku a v tom čase sa venovala dcére alebo sebe. Radosť mi niekedy robilo to, že som si išla zabehať, zakorčuľovať. Tento rok som nebola ani raz, nemám kedy. Ak by som chcela ísť, musela by som vstať asi o štvrtej ráno. Manžel vidí, čo sa deje, ale keby v robote pípol, poletí. Ako si to zorganizovať?