Odpovedal: Jara Re: DCERA (číslo príspevku 213.635, zo dňa 25.06.2010. videné 345x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 213635: ach.. 5 rokov sa stupňujúci problém sa nedá vyriešiť za deň. Ja viem, že nikomu nepomôže, ak sa spýtam, ako ste s dcérou prežili/prežívali posledých 5 rokov, od začiatku prejavov jej strachu. Nepomôže, ale možno pomôže chápať, že problém nie je TERAZ ale dlhodobo. Epicentrum puberty nie je najlepší čas ZAČAŤ riešiť veci. Ale nikdy ni eje neskoro. Začnite sa s ňou ´konečne rozprávať ako s dospelou. Ak nechce robiť žiadne práce, nedávajte jej príkazy a nevyčítajte. ROBTE to spolu s ňou. Ja viem, áno, obchod, živobytie, Vaše choroby... hm.. Toto je veľmi ťažké na hociakú zmysluplnú rýchlu radu. Otázka: Čo robievate ako rodina celé roky spoločne? Čo ste robievali počas jej útlejšieho detstva spoločne s dcérou? Čo sa dialo, keď ste boli chorí? Keď vy, a keď manžel? Je tu veľa bodov, ktoré sa akosi zamotali. Ale začať niekde treba, aj keď neskoro. Takže ešte raz: psychiater, a vy s manželom takisro potrebujete konzultácie s dobrým terapeutom. Ste rodina s tromi rovnocennými členmi. Nie rodičia versus nevydarená dcéra. A len celkom malá poznámočka, ktorá by vás mohla zaujímať: Žiadny teenager neupratuje, alebo neupratuje dobrovoľne, prípadne neupratuje s radosťou. Teenager proste neporiadok nevidí a príkaz na upratovanie chápe ako trest. Tak vaše dieťa, ako milióny iných teenagerov v iných rodinách. V tomto je naprosto štandardná.