Odpovedal: Perla Re: DCERA (číslo príspevku 213.623, zo dňa 25.06.2010. videné 362x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 213623: Ja sa spýtam inak: Má niekto skúsenosti s tým, že láskavý prístup celej rodiny zmení veci k lepšiemu? Počas opatery, ktorú som poskytovala ja, boli to hlavne členovia rodiny, ktorí potrebovali pomoc a len pri tejto pomoci sa dokázali k postihnutej osobe dobre správať. Úprimne, počas bezradnosti nie je to práve vrúcna láska, ktorú človek pociťuje a nejde to ani naordinovať. Ja práve z tohto listu cítim Vašu bezradnosť a pokus niečo urobiť so životom dcéry a so svojim vlastným. Čo ma dosť zaráža u Vás a vlastne aj u iných ľudí, že v štádiu, keď neviete ako ďalej, odmietate hospitalizáciu blízkej osoby. Hoci tak prejavujete blízky ochranársky vzťah, pretože nechcete preniesť starostlivosť o dcéru na cudzích ľudí, týmto si určite nepomôžete. Niekedy naozaj treba viac odvahy a nechať veci na iných. Vaša dcéra môže mať hneď viac diagnóz, na ktoré sa príde odborným pozorovaním. (Vy problém vnímate ako celok.)A nebojte sa cítiť aj niečo iné ako lásku, pretože opačne pri toľkej zodpovednosti by ste zbytočne klamali samu seba. To, že sa snažíte správať s citom a neublížiť v afekte, to je dôležité, ale stojí tiež veľa síl. Vyhľadajte ešte raz psychiatra a nepodsúvajte mu svoje názory, aby ste mu to uľahčili. Toto ja nazývam zodpovedný prístup. Veľa šťastia.