Autor otázky: Maja
|
Samovražda ako vedľajší účinok? II bezmocnosť
(číslo príspevku 209.964,
zo dňa 14.04.2010.
videné 513x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 209964:
Pre tých,ktorí poznajú náš príbeh a ktorým som sľúbila,že sa ozvem,ako sa nám darí.Od doby kedy som sem napísala ubehlo už šesť mesiacov.Ako ich hodnotiť?Jedným slovom,zatiaľ žijeme.Nič iné nie je pre mňa podstatné.Všetko to cítim ako zlú cestu na ktorú sme sa asi nemali dať - myslím tým lieky.Dcéra bola a je v takom stave,že sme prerušili štúdium na škole,prestala dôverovať psychológom aj psychiatrom a prestala spolupracovať.Neberie lieky,nechodí na terapie...Tvrdí,že už je z toho hrozne unavená a bezradná,necíti,že jej to pomáha.Čím dlhšie lieky brala,cítila sa horšie.Z hrôzou som si uvedomila,že vlastne ani nemá poriadnu diagnózu,čo mi potvrdila aj posledná psychiatrička.Vrátilo sa búšenie srdca,tentokrát už nie raz-dva krát denne,ale skoro stále.Je apatická,nešťastná,agresívna na okolie,stráca kamarátov,stále sa na všetko sťažuje,nič ju nepoteší ani na okamih a čo je hlavné - začala sa častejšie rezať žiletkou,aby zmiernila napätie,ktoré v sebe má.Najhoršie asi je,že už som si na ten pohľad asi zvykla,už ju za to nehreším..skôr to chápem..Má pocit,že jej niet pomoci.Našla som jej zamestnanie na pár hodín,aby sa rozptýlila a aby aspoň niečo robila.Vydržala tri týždne..Nechce počuť o hospitalizácii,žiadnych ďalších lekároch,chce to skúsiť sama.Bojím sa,že to nedokáže,stojí na veľmi tenkom ľade a ja už neviem ako jej pomôcť.Dokonca sa mi zdá,že už neverí ani mne.Prosím o radu,alebo skôr o názor na takýto stav,je možné,aby sa s toho dostala bez pomoci iných?Má niekto takú skúsenosť?Ďakujem všetkým.
|
|
|