Odpovedal: Dagmar Re: Patrím do rúk psychiatra? (číslo príspevku 209.480, zo dňa 03.04.2010. videné 300x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 209480: Mila Barborka, nepoznam ta osobne, do tvojho zivota na dialku uz vonkoncom nemozem vidiet a z toho co clovek napise, si ten druhy moze vytiahnut toho vzdy len malo,najmä ak nepozna viacere dolezite fakty. Ty mas tych problemov viac, co nemusi byt fatalne, ak na to neostanes sama. Mas este len 17 rokov, pekny vek, v ktorom sa toho ale vela moze pokazit, ked... Za obdivuhodne povazujem to, ze napriek svojmu telesnemu postihnutiu tak bojujes a chces ist za svojim cielom. Toto je uzasna vlastnost, vdaka ktorej to v zivote este mozes niekam dotiahnut. Ci sa ti podari stat sa lekarkou, je vo hviezdach, na to by ti ale bolo najskor treba inu strednu skolu, aj ked nie gymnazium, aspon strednu zdravotnu skolu. Neviem ci mas vobec moznost este prestupit, ale iste by sa nieco dalo urobit. Ak chces ist na medicinu, s odborom ktory studujes teraz to bude velmi tazke. Musela by si si vsetky ostatne predmety nastudovat pomimo sama (matematika, biologia, chemia, fyzika)-lebo tie su najdolezitejsie. Ak by si mala strednu zdravotnu skolu, bolo by to k tvojmu cielu uz lepsie. Aj ked, lekarstvo nemusi vyjst. Moj pribeh je dlhy a iny ako tvoj, spolocny v dvoch bodoch a to tych, ze som si moju 'vysnivanu'odbornu strednu skolu podla mojich vloh a talentu robila az ked som mala uz po 20-ke. A druhy stycny bod - takisto vazne zdravotne dovody a okrem toho som neskor zistila, ze na lekarcinu ako taku nemam. (nezvladla by som to fyzicky ani mentalne). Niekedy je menej viac. Tvoj pripad je ale iny, mas este len 17, vsetko pred sebou, mozne je vsetko. Je to narocne povolanie, samozrejme ze vzdy su moznosti robit nieco ine, pripadne zapadnut niekam, kde to s tvojim zdrav. problemom bude mozne. Osobne poznam dvoch zdrav. postihnutych lekarov, jednu koznu lekarku,ktora ma SM (sklerozu multiplex)-tazsiu formu a jedneho urologa, ktory ma velke problemy s klbami, viacero operacii za sebou. Pracuju obaja, kozna ma vlastnu ambulanciu a urolog robi na klinike. Co sa tyka psychickych problemov, neviem do akej miery suvisia s vecami ktore mas uz za sebou (zmienujes sa niekde ze tvoja mama mala alkoholicky problem), s tym ze nie si zdrava a tym padom sa len tazko da 'drzat sa s rovesnikmi', neviem ci mas dost dobrych priatelov a ludi ktori ta podrzia a pomozu ti. toto byva casto ten najdolezitejsi faktor. Tym padom, ze mas este celu strednu pred sebou, by som zacala s liecbou psych. problemov a fobii, je potrebne aby sa na to pozrel psychiater. Napriek tomu tvoja psychika v tomto veku este prechadza prirodzene zmenami a to, s cim maju ludia v 17-ke problem, nemusi byt automaticky patologicke. V tomto veku su mladi ludia este vo vyvine, ze su neisti, maju strach, nevedia dobre zapadnut - väcsinou sa to neskor utrasie, ked budes starsia a pridu ine zivotne skusenosti. Napriek tomuto faktu nic netreba podcenit a ked citis, ze to nezvladas, vyhladaj psychiatra a urcite treba ist aj na psychologicke sedenia. Moze sa tym predist v buducnosti väcsim problemom. Drzim ti velmi palce, aby ti vyslo po com tak velmi tuzis. P.S. aj tak si nechaj aj plan B, ak by medicina nevysla. Taky je zivot a potom nebudes tak sklamana.Myslim to v dobrom. Nieco sa uz pre teba najde.